Přeskočit na obsah

Wikipedista:EverlastingPremise/Pískoviště 9

Z Wikipedie, otevřené encyklopedie
Adam Vereš
Osobní údaje
Datum narození15. listopadu 1883
Místo narozeníStara Pazova
Rakousko-UherskoRakousko-Uhersko Rakousko-Uhersko
Datum úmrtí2. listopadu 1931 (ve věku 47 let)
Místo úmrtíNovi Sad
Království Srbů, Chorvatů a SlovincůKrálovství Srbů, Chorvatů a Slovinců Království Srbů, Chorvatů a Slovinců

Adam Vereš (15. listopadu 1883 Stara Pazova2. listopadu 1931 Novi Sad) byl slovenský evangelický kněz, první biskup Slovenské evangelické augsburského vyznání cirkvi v Srbsku.[1][2]

Životopis

[editovat | editovat zdroj]

Základní lidovou školu navštěvoval v rodisku a ve sremské vesnici Ugrinovce, kde jeho otec působil jako notář. Maturoval roku 1902 na osmiletém gymnáziu v Zemunu. Teologii tři roky studoval na Evangelické teologické fakultě Vídeňské univerzity. Během studia ve Vídni byl místopředsedou slovenského akademického spolku Národ. Stýkal se i se Samuelem Zochem a Milanem Hodžou. Studium dokončil na Teologické akademii uherské evangelické církve v Prešporku (dnes Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave).[3]

Po skončení studií, od roku 1905, působil nejprve jako katecheta ve Staré Pazové. Na kněze byl vysvěcen dne 1. listopadu biskupem Gustavem Scholtzem. Jako kněz působil nejprve mezi Slováky v Bulharsku, ve vesnici Gorna Mitropolia. Roku 1909 bol pozvaný za kňaza do nemeckého evanjelického zboru v sriemskej dedine Krčedín. V blízkych Slankamenských Vinohradoch, osídlených evanjelickými Slovákmi, založil slovenskú ľudovú školu, v ktorej určitý čas aj sám vyučoval. Roku 1916 prešiel do neďalekej Bešky, kde taktiež pôsobil ako farár nemeckého evanjelického zboru. Roku 1920 bol zvolený za predsedu novozaloženého Spravujúceho výboru pre všetky evanjelické a. v. cirkvi v novoutvorenom Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov (3. októbra 1929 premenovanom na Juhoslovanské kráľovstvo). Roku 1921 sa stal kňazom slovenského evanjelického zboru v Iloku, v dnešnom Chorvátsku. Odtiaľ bol v istom roku zvolený za seniora vtedy založeného Sriemskeho seniorátu.[4][5][6]

Roku 1925 na konvente v Starej Pazove bol zvolený za správcu slovenského evanjelického a. v. dištriktu a neskôr za biskupského administrátora. Za prvého biskupa Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov (dnes SEAVC v Srbsku) bol zvolený 3. januára 1929. Inštalovaný bol 18. septembra 1929 v Starej Pazove. Inštalačný čin vykonal biskup Západného dištriktu, vtedajší predsedajúci biskup Evanjelickej cirkvi augsurského vyznania na Slovensku Dr. Dušan Fajnor.[2][3]

V poslednom období svojho života ochorel na diabetes a nakazil sa tuberkolózou, čo zapríčinilo jeho predčasnú smrť. Zomrel 2. novembra 1931 v Novom Sade. Pochovali ho 5. novembra 1931 v Iloku, kde najdlhšie pôsobil. Nad jeho hrobom kázal senior Gustáv Klobušický. Odobrali sa od neho aj biskup Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku Vladimír Pavel Čobrda a Philipp Popp, biskup Evanjelickej (viacnárodnostnej, prevažne nemeckej) a. v. cirkvi v Juhoslovanskom kráľovstve.[1][3]

Adam Vereš bol vynikajúci kňaz s vysokou vzdelanostnou kultúrou, s príznačnou toleranciou a s vizionárskym myslením. Preto užíval prirodzenú autoritu medzi kolegami – slovenskými i nemeckými. Navyše bol obdarený organizačným talentom a darom jemnej diplomacie s citlivým chápaním ekumenickej spolupráce, čo mu umožnilo blahodarne slúžiť evanjelickej cirkvi v slovenskej enkláve mimo územia Slovenska.[7]

Počas svojho pôsobenia sa venoval duchovnej starostlivosti o cirkevné zbory a cirkev všeobecne, ale intenzívne sa zaujímal aj o školskú výchovu detí a vzdelávanie národa. Nezáležalo mu iba na tom, aby jednotlivec bol veriacim kresťanom, mal záujem aby bol aj vzdelaný a široko rozhľadený. Bol si vedomý, že len cez široko chápanú osvetovú prácu, cez vzdelanie, vedie cesta k hospodárskemu rozmachu, sociálnemu vzostupu a národnému povedomiu. V cirkevných zboroch, v ktorých pôsobil, sa snažil zabezpečiť najvhodnejšie možné podmienky pre školenie detí. V bulharskej Gornej Mitropolii a v sriemskych sídlach Ilok, Lug a Slankamenské Vinohrady založil základné školy s vyučovacím jazykom slovenským. Nedostatok slovenských učiteľov medzi dolnozemskými Slovákmi riešil tak, že v Novom Sade roku 1928 zorganizoval učiteľský kurz a vyškolených učiteľov potom umiestňoval do slovenských škôl na území dnešnej Vojvodiny. Podstatne sa zaslúžil o osamostatnenie dnešnej Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku (vtedy v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov) a zohral dôležitú úlohu pri jej ďalšom organizovaní. Zaslúžil sa aj na príprave prvej ústavy cirkvi. Ústava bola štátom prijatá a potvrdená roku 1932 a platila ďalších dvadsať rokov.[1][3][5]

Zostavil a vlastným nákladom vydal knihu Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a. v. v kráľovstve juhoslovanskom v slove a v obrazoch. Kniha vyšla v Báčskom Petrovci roku 1930, z príležitosti 400 ročného jubilea Augsburského vyznania (predloženého roku 1530 na ríšskom sneme v Augsburgu). Na obsahu knihy sa podieľali desiatky autorov, farárov a seniorov cirkvi. V publikácii je spracovaná história každého zboru a seniorátu, od príchodu Slovákov až po rok 1930 a podané su v nej aj krátke životopisy kňazov a niektorých dozorcov, ktorí v tej dobe pôsobili v zboroch a seniorátoch. Rozsah tejto publikácie a bohatstvo v nej uverejneného materiálu, ju na celé desaťročia predurčilo stať sa prameňom a základným zdrojom poznania nielen cirkevných dejín evanjelických Slovákov vo vojvodinskom prostredí, ale aj dejín slovenských osád vo vtedajšej Juhoslávii.[3]

Známe su a často sa v literatúre citujú slová Adama Vereša prednesené v jeho biskupskej správe z roku 1930: Náš národ treba zachrániť pri viere v Boha, vo vernosti a prítulnosti ku svojej slovenskej evanjelickej cirkvi a v láske ku svojmu slovenskému národu. Povzniesť ho, aby medzi inými národmi vyvodil v mravnosti, vzdelanosti a v blahobyte.[3]

Od juhoslovanského kráľa Alexandra I. Karađorđeviča bol viackrát vyznamenaný za svoje zásluhy pre prácu v cirkvi. Roku 1922 dostal Rad svätého Sávu 3. stupňa, roku 1929 Rad svätého Sávu 2. stupňa a roku 1930 Rad bieleho orla 5. stupňa.[2]

Jedna ulica v Starej Pazove nesie jeho meno. Námestie v Iloku, na ktorom sa nachodí slovenský evanjelický kostol s cirkevným domom, nesie od roku 2002 názov Námestie Adama Vereša. Na tomto cirkevnom dome, v ktorom v čase biskupského pôsobenia Adama Vereša sídlil biskupský úrad, je osadená pamätná tabuľa. Pred domom, na námestí, je umiestnená jeho bronzová busta.[7]

  • otec Adam Vereš – notář
  • matka Mária, rozená Kiršnerová
  • bratr dr. Vladimír Vereš (1894–1964) – lékař, první správce zdravotního střediska ve Staré Pazove
  • manželka Božena, rozená Kopová – učitelka
  • syn Milan – právník
  • syn Ivan – evangelický kněz v Iloku, v dnešním Chorvatsku
  • syn Vladimír – evangelický kněz a senior Sriemskeho seniorátu SEAVC v Srbsku (tehdy v Jugoslávii)
  • dcera Oľga – učitelka
  • dcera Marta – učitelka
  • synovec Alexander Saša Vereš (1926–1992) – spisovatel, filolog, redaktor Lexikografického ústavu v Záhřebu
  • synovec Milan Vereš (1928–2019) – právník a diplomat, velvyslanec Jugoslávie v Budapešti a v Moskvě[1][8][9]