Wikipedista:Milan Vodrazka/Pískoviště
| Ing. Jiří Vodrážka | |
|---|---|
 | |
| Narození | 10. března 1938 Praha  Československo |
| Úmrtí | 13. srpna 2022 (ve věku 84 let) Piešťany  Slovensko |
| Alma mater | České vysoké učení technické v Praze a Vojenská akademie v Brně |
| Zaměstnavatel | Jaderná elektrárna Jaslovské Bohunice |
Jiří Vodrážka (* 10. březen 1938, Praha – † 13. srpen 2022, Piešťany) byl československý jaderný fyzik.
Život[1][editovat | editovat zdroj]
Narodil sa v Prahe dňa 10. marca 1938 rodičom Aloisovi a Boženě Vodrážkovým ako prvý z troch súrodencov. Vyrastal spolu s bratmi Aloisom a Tomášom v malej obci Černošice pri Prahe, ktorá sa v priebehu rokov stala okrajovou časťou hlavného mesta Praha. Po skončení základnej školy študoval v rokoch 1955 – 1959 na Priemyslovej škole jadrovej techniky v Prahe obor fyzika a technológia jadrových reaktorov.
Bol absolventom Vojenskej akadémie Antonína Zápotockého v Brne, ktorú ukončil v roku 1965. Prvé dva ročníky vysokej školy však študoval na Fakulte technickej a jadrovej fyziky v Prahe (smer jadrové inžinierstvo). Po nastúpení zamestnania v Atómovej elektrárni Bohunice absolvoval postgraduálne štúdium jadrovej energetiky, ktoré ukončil v roku 1970.
Jeho prvým zamestnávateľom bol od roku 1965 – 1966 Výskumný ústav hutníctva železa v Prahe, ale jeho vzdelanie sa naplno uplatnilo až v Atómovej elektrárni Jaslovské Bohunice. Do tohto zamestnania nastúpil (spolu so svojou manželkou, absolventkou FTJF v Prahe) v roku 1966 - vtedy na investičnú prípravu výstavby elektrárne A2, ktorej príprava však bola v roku 1970 ukončená a nahradená prípravou výstavby elektrárne V1. Následne až do roku 1998 pracoval na príprave výstavby všetkých stavieb realizovaných v areáli elektrární Jaslovské Bohunice (elektrárne V1 a V2, Medzisklad vyhoreného paliva a najmä všetky objekty spracovania rádioaktívnych odpadov), ale aj na príprave súvisiacich stavieb mimo tento areál (Laboratória vonkajšej dozimetrie v Trnave, Energetické učilište v Trnave a i.). Do dôchodku odišiel v roku 1998, ale ešte ďalších päť rokov potom pracoval ako pracujúci dôchodca vo Výskumnom ústave jadrovej energetiky na príprave a realizácii technológií spracovania rádioaktívnych odpadov.
Čestným diplomom Slovenskej nukleárnej spoločnosti za dlhoročnú obetavú prácu a prínos pre rozvoj československej jadrovej energetiky bol ocenený v roku 2013[2].
Aktivity[editovat | editovat zdroj]
Rozdelenie Československa a trvalý život Čecha na Slovensku ho spolu s ďalšími súputníkmi priviedli k myšlienke vytvorenia Spolku Čechov na Slovensku. Z neho sa postupne vyprofiloval Český spolok v Trnavskom regióne, ktorý bol zaregistrovaný v roku 2005.
Na valnom zhromaždení tohto nového spolku bol Jiří Vodrážka zvolený za jeho predsedu. Tu sa prejavili jeho organizačné schopnosti i vzťah ku kultúre. V rámci spolku sa významnou mierou pričinil o propagáciu českej kultúry na Slovensku.[3] V Trnave a Piešťanoch organizoval rôzne besedy s osobnosťami kultúrneho a spoločenského života z Čiech a Slovenska, vystúpenia folklórnych súborov a skupín z českých regiónov, výstavy umeleckých diel popredných českých výtvarníkov. Spolupracoval s kultúrnymi inštitúciami v Piešťanoch, s mestským kultúrnym strediskom či mestskou knižnicou a Piešťanským informačným centrom, ale aj s Domom umenia.
Z jeho aktivít spomenieme aspoň niektoré: výstava „Májové (květnové) reflexie“ z tvorby českých umelcov žijúcich na Slovensku (2006, Dom umenia), výstava „Všechny krásy světa“ (2008, PIC), „Imprese Podzim/Jeseň“ – súborná výstava dvoch ročníkov maliarskych sympózií Českého spolku na Slovensku (2009, Dom umenia), podujatia zamerané na českú literatúru a umenie v knižnici (2010), koncerty českých skupín v Hudobnom pavilóne – FS Úsmev z Horní Břízy (2011), výstava umeleckého skla a obrazov českého výtvarníka Stanislava Žampacha z Uherského Brodu (2012, Dom umenia) a mnohé ďalšie.
Jednou z jeho významných aktivít bolo nesporne aj iniciovanie vyhotovenia Pamätnej tabule T. G. Masaryka, prvého prezidenta Československej republiky, umiestnenej pri pamätnej Masarykovej lipe pri meteorologickej búdke v Sade A. Kmeťa. Tabuľa bola slávnostne odhalená 1. marca 2015.[4]
Ako súčasť svojich aktivít v oblasti spoločnej národnej hrdosti čechov a slovákov napísal článok Proč žiju na Slovensku jako cizinec[5], ktorý vyšiel preložený do slovenčiny aj na stránkach Českého spolku Bratislava ako Úvaha o význame občianstva[6].
Reference[editovat | editovat zdroj]
- ↑ SNUS, - Slovenská Nukleárna Spoločnosť. Kto je kto v slovenskej jadrovej energetike, priemysle a inštitúciách [online]. Trnava: Slovenská Nukleárna Spoločnosť (SNUS), 2023-05-19 [cit. 2023-11-10]. Dostupné online.
- ↑ BPH, - British Publishing House. Encyklopedie osobností České a Slovenské republiky. [s.l.]: BPH - British Publishing House, 2017. ISBN 978-1-912100-99-6. S. 1459.
- ↑ MORETOVÁ, Drahomíra. Navždy odišiel predseda českého spolku Jiří Vodrážka. Piešťanský denník [online]. WINTER média, 2022-09-03 [cit. 2023-11-10]. Dostupné online.
- ↑ STREICHER, Ľubomír. Pamätná lipa T. G. Masaryka. Projekt VETS [online]. Spolek pro vojenská pietní místa, 2021-08-17 [cit. 2023-11-10]. Dostupné online.
- ↑ VODRÁŽKA, Jiří. Proč žiju na Slovensku jako cizinec. Stříbrný e-vítr. Český spolek v Košicích, 2013-05-01, roč. 2013, čís. 5, s. 12-13.
- ↑ VODRÁŽKA, Jiří. Prečo žijem na Slovensku ako cudzinec. 20 let menšinou [online]. Český spolok Bratislava, 2012-08-01 [cit. 2023-11-10]. Dostupné online.