Wikipedista:EverlastingPremise/Pískoviště 4
Tance na ledě vznikly z tanců v sále. Poprvé se objevily na Mistrovství světa v roce 1952. Nebyly však součástí Olympijských her. Jako olympijský sport se tance na ledě představily až v roce 1976. Podobně jako v kategorii sportovních dvojic se taneční pár skládá ze dvou krasobruslařů – muže a ženy. Taneční páry se od sportovních dvojic odlišují jiným typem krasobruslení, prvky, zvedanými figurami a skoky, které jsou v soutěži tanečních párů zakázány. Typickým rysem tanečních párů je, že se během jízdy od sebe nemohou vzdálit na vzdálenost větší než dvě délky horní končetiny, také musí dodržovat taneční držení. Dalším rozdílem je, že taneční dvojice jezdí často na hudbu, která může být zpívaná, což je v ostatních kategoriích zakázané.
Typy tanců
[editovat | editovat zdroj]Tance na ľade sú na súťažiach rozdelené do troch typov. Povinný tanec, ktorý tvorí 10% z celkového hodnotenia, originálny tanec 40% a voľný tanec 50%.
Povinný tanec
[editovat | editovat zdroj]- Hlavní článek: Povinný tanec
Povinný tanec má určenú formu a najviac sa podobá klasickému tancu v sále. V dnešnej dobe sa na súťažiach predvádza len jeden povinný tanec, do roku 2002 to bole ešte dva povinné tance. Každý povinný tanec sa korčuľuje na špecifickú hudbu a tempo. Každý tanečný pár predvádza ten istý program. Pre povinný tanec je najdôležitejší súlad oboch krasokorčuliarov a ich technické schopnosti. Pre divákov sú povinné tance najmenej zaujímavé, pretože sa korčuľuje po tej istej dráhe a predvádzajú sa rovnaké prvky. Avšak práve v povinných tancoch môžeme najlepšie zhodnotiť kvality tanečného páru. Medzi povinné tance patrí polka, rhumba, valčík, samba, tango, blues, foxtrot.
Originální tanec
[editovat | editovat zdroj]- Hlavní článek: Originální tanec
Originální tanec je druhou časťou v súťažiach tanečných párov. Medzinárodná korčuliarska únia určuje rytmus alebo viacero spoločných rytmov pre originálny tanec pre danú sezónu. Tanečníci si môžu vybrať hudbu, ale musia dodržať daný typ tanca. Tiež choreografické stvárnenie tanca je odlišné. Originálny tanec môžeme prirovnať ku krátkemu programu v kategórii mužov, žien a športových dvojíc. Dĺžka originálneho tanca je kratšia ako dĺžka voľného tanca, zvyčajne sa pohybuje okolo troch minút. Originálny tanec musí obsahovať prvky určené Medzinárodnou korčuliarskou úniou, medzi ktoré patrí sada otočiek – twizzlov, spoločná pirueta, nesená zdvíhaná figúra, kroková pasáž. Tanečníci musia dodržiavať tanečné držanie.
Volný tanec
[editovat | editovat zdroj]- Hlavní článek: Volný tanec
Volný tanec patrí medzi najzaujímavejšie programy v krasokorčuľovaní. Tanečný pár si môže vybrať vlastnú hudbu a teda tému voľného programu. Kreativite sa medze nekladú. Od roku 1998 tanečníci zahŕňajú do svojich programov prvky ako zdvíhané figúry, rotačné figúry, dve sady twizzlov. Voľný tanec musí trvať štyri minúty plus mínus 5 sekúnd. Zvyčajne sa v ňom striedajú pomalé a rýchle pasáže, ktoré dodávajú tancu šarm a tanečníkom slúžia na nabratie dychu. Tanečné držanie je oveľa voľnejšie ako pri originálnom či povinnom tanci. Často sa stáva, že tanečný pár skúša korčuľovať v zložitých pozíciach, ktoré sú bodovo vyššie ohodnotené. Zdvíhaných figúr je vo voľnom tanci viac ako v originálnom. Pri zdvíhaných figúrach platí pravidlo, že partnerka nesmie byť celým telom nad ramenami partnera. Francúzsky pár Marina Anissina a Gwendal Peizerat prišli s originalitou, keď pri nesenej figúre niesla partnerka partnera. V dnešnej dobe tréneri a choreografovia vedia vymyslieť figúry, pri ktorých sa zatajuje dych, ktoré sú divácky veľmi atraktívne a technicky náročné pre korčuliarov. Čím sú figúry ťažšie, tým väčší počet bodov môžu korčuliari za ne získať.
Historie
[editovat | editovat zdroj]V 30-tych rokoch viacero povinných tancov, ktoré sú dodnes zaraďované do súťaží, rozvíjali krasokorčuliari z Anglie. Práve anglické tanečné páry vyhrali 12 zo 16-tich prvých Majstrovstiev sveta. Najznámejší anglický tanečný pár je nepochybne Jayne Torvillová a Christopher Dean, ktorý vyhrali na Olympijských hrách v Sarajeve 1984 zlato. Ich nezabudnuteľný voľný tanec, Ravelovo Bolero, bolo všetkými rozhodcami ohodnotené vtedy najvyššou známkou 6.0. V 70-tych rokoch začali dominovať v tancoch na ľade ruskí krasokorčuliari. Ich typickou črtou bola rýchlosť na ľade a súlad. Tiež boli známi svojimi teatrálnymi kostýmami, niekedy až bizarnými. V 90-tych rokoch sa Medzinárodná korčuliarska únia pokúsila o zmiernenie toľkej teatrálnosti vo voľných tancoch a prikláňala sa skôr ku klasickým tancom.
Olympijští vítězové v tancích na ledě
[editovat | editovat zdroj]
| Rok | Olympijští vítězové | Stát |
|---|---|---|
| 1976 | Ľudmila Pachomovová / Alexandr Gorškov |  Sovětský svaz
|
| 1980 | Natalia Liničuková / Gennadij Karponosov | Sovětský svaz
|
| 1984 | Jayne Torvillová / Christopher Dean |  Spojené království
|
| 1988 | Natalia Bestemianovová / Andrej Bukin | Sovětský svaz
|
| 1992 | Marina Klimovová / Sergej Ponomarenko |  Rusko
|
| 1994 | Oxana Griščuková / Jevgenij Platov | Rusko
|
| 1998 | Oxana Griščuková / Jevgenij Platov | Rusko
|
| 2002 | Marina Anissinová / Gwendal Peizerat |  Francie
|
| 2006 | Tatiana Navková / Roman Kostomarov | Rusko
|
| 2010 | Tessa Virtueová / Scott Moir |  Kanada
|
Reference
[editovat | editovat zdroj]V tomto článku byl použit překlad textu z článku Tance na ľade na slovenské Wikipedii.
Externí odkazy
[editovat | editovat zdroj]
Obrázky, zvuky či videa k tématu Tance na ledě na Wikimedia Commons
