Kostol svätého Jakuba[editovat | editovat zdroj]

Prvé počiatky Kostola sv. Jakuba sa datujú už od polovice 14.storočia.Stavba je najstarším objektom Jakubskej obce, ktorá od nepamäti tvorila prímestskú časť súčasného krajského mesta Banskej Bystrice a je ňou do dnes.Celé okolie Banskej Bystrice, bolo v stredoveku úzko spojené s výskytom nerastného bohatstva a jeho ťažbou, mesto bolo dlho veľmi príťažlivou doménou miestnych, či zahraničných obchodníkov , ťažbárov, ktorí sem vysielali obyčajných ľudí, či robotníkov za prácou. Keďže Bystrica neustále prosperovala, postupom času sa stala významnou obchodnou križovatkou a s vývozom vyťaženého materiálu a nerastných surovín, predovšetkým medi, hovoríme o tzv. frekventovanej banskej ceste tiahnúcej sa smerom na sever, naprieč obcami Jakub, Kostiviarska, Špania Dolina.

Veľký dôraz na význam kresťanstva v stredoveku spôsobili, že cestujúci, baníci a robotníci, putujúci naprieč Bystricu mali tendenciu počas svojej cesty navštíviť miestne kaplnky, pomodliť sa, prosiť o ochranu. Jednou z týchto malých sakrálnych stavieb bol práve Kostol sv. Jakuba nachádzajúci sa v obci Jakub vzdialenej pár kilometrov od Banskej Bystrice.

Názov[editovat | editovat zdroj]

Symbolika názvu stavby sa spája s menom apoštola Jakuba Staršieho (Zebedeovho), Ježišovho dôverníka. Jakub sa narodil v izraelskej Betsaide, v židovskej zámožnej rodine, živiacej sa predovšetkým rybolovom. V detstve dostal dobrú výchovu, na súčasnú dobu nadpriemerné vzdelanie a znalosť v remesle. Po následnom povolaní samotným Ježišom sa z Jakuba stal jeho spoľahlivý dôverník, a spoluputovník, za čo bol však neskôr prenasledovaný až do Jeruzalema a popravený. Traduje sa legenda ktorá vraví, že cestou na popravisko, vyliečil muža, ktorý sa zvíjal v bolestiach a tento jeho skutok spôsobil precitnutie u jedného z katov, ktorý si v tom momente kľakol na kolená, rozplakal sa a vyznal z kresťanstva. Na mieste, kde bol popravený, kresťania vybudovali na jeho počesť chrám. Sv. Jakuba, ktorý sa vtedy stal na dlhé storočia patrónom a ochrancom , ku ktorému smerovali modlitby veriacich.

História stavby[editovat | editovat zdroj]

Pramene sa zmieňujú o spomínanom kostole už v 20.rokoch 14. Storočia., teda približne v čase založenia samotnej obce, ktorá bola práve po spomínanom kostole pomenovaná. Pôvodná forma kostola sa značne líšila od tej súčasnej, nakoľko prešla viacerými zásahmi jednak staviteľskými, no tiež demolačnými. Pôvodný pôdorysný tvar kostola zo 14. storočia tvorila loď ukončená štvorcovým presbytériom. Približne o pol storočia neskôr sa k moci Zvolenskej stolica dostal župan Donč, ktorý sa podieľal na výstavbách a rekonštrukciách stredoslovenských hradov. Dal presbytériu kostola súčasnú polygonálnu podobu oplášteného osemuholníka vystuženého kamennými piliermi.

Začiatok ďalšej významnejšej a výraznejšej prestavby kostola sa datuje na prvú polovicu 15.storočia, konkrétne rok 1413, kedy Banskú Bystricu navštívil biskup Benedikt, vikár ostrihomského arcibiskupa Jána III., ktorý udelil kostolu odpustky, a následne v roku 1473 iný ostrihomský vikár Michal Milkoviensis, ktorý obdaril kostol ďalšími odpustkami. Dotácie a možnosť prestavby kostola boli zabezpečené celkovou prosperitou Bystrice vďaka ťažobnému priemyslu, t.j. založením Thurzovsko- Fuggerovskej spoločnosti. Na prestavbe sa podieľal hlavne Michal Konigsberg, štedrý donátor a tažiar, pochádzajúci priamo z Banskej Bystrice, pričom prestavba trvala až do roku 1516.

Súčasťou vtedajšej podoby kostola bola predsieň pripojená k južnej fasáde kostola, ktorá pravdepodobne slúžila charitatívnym účelom.

V 17. storočí, v čase, kedy vzniku stavovských povstaní proti centralizovanej moci Habsburgovocov, do ktorých boli zapojené aj početné výboje Turkov, sa Slovensko vďaka svojej polohe nevyhlo nepokojom, práve naopak. Práve v tom čase bol kostol opevnený kamenným múrom so strieľňovými otvormi.

Architektonický popis[editovat | editovat zdroj]

V porovnaní s inými objektmi z rovnakého obdobia stavbu objemovo považujeme za malú. Jej veľkosť je samozrejme možné vysvetliť odvíjajúc sa od funkcie, nakoľko obec Jakub nikdy nedisponovala veľkým počtom obyvateľstva, a teda iný, väčší rozmer objektu nebol nutný.

Čo sa týka umiestnenia v rámci obce, kostol je situovaný približne v centre, čo predpokladá dobrú dostupnosť a prístup. Základným princípom kostola je polygonálna osemuholníková apsida, plniaca funkciu presbytára, orientovaná smerom na východ, pripojená k hlavnej lodi obdĺžnikového pôdorysu.

Centrálny priestor kostola (loď) má dva vstupy, v západnom a južnom priečelí. Portál na západnej strane má tvar klasického neskorogotického lomeného oblúku. Je zdobený dvoma vyžlabenými prútmi, prekríženými v osi zalomenia oblúku. V rámci materiálového riešenia je využitý kameň, tak ako je tomu aj u iných častí kostola.

Druhý portál, zasadený v južnom priečelím, je tiež kamenný s hranolovitého tvaru so zaoblenými rohmi, zdobený dvojicou prútov. Prúty, obiehajúce po jeho obvode sa v mieste zaoblenia základného tvaru vetvia na dve časti, ktoré prechádzajú vodorovne s vrchným lemom portálu. Osovo súmerne sa spätne stretávajú v mieste zaoblenia. Prúty, lemujúce zvislú hranu vstupu, sú po zaoblení rámu prerušené, následne sa znovu objavujú podľa osovej súmernosti na druhej strane portálu, čím je vytvorený súmerný hranolovitý výrez.

Hlavná loď[editovat | editovat zdroj]

Hlavná loď , dlhá približne 14 metrov a vysoká 8.6 m je podoprená 6 vnútornými a dvoma vonkajšími piliermi, ktoré plnia statickú funkciu prenosu zaťaženia klenutého stropu. Postupujúc smerom od západu, na severnej stene sú klenbové rebrá nesené profilovanými nábežníkmi, ktoré sú následne osadené na spomínaným pilieroch, približne vo výške piatich metrov. V strednej časti lode, kde sa nachádzajú dva vnútorné piliere na každej strane, rebrá naväzujú na piliérový nosný systém približne v rovnakej výške, spomínaných, piatich metrov, bez nábežníkov, prípory či konzol. V mieste ukončenia lode a napojenia apsidy sa opakuje riešenie zo západnej časti a teda, rebrá sú osadené na nábežníkoch. Loď je zaklenutá charakteristickou hviezdicovitou sieťovou klenbou s vloženými medzipoliami v trojitej náväznosti. Klenbu tvoria rebrá s dvoma typmi profilov, jednoduchým hranolovitým a hranolovitým s dvojitým vyžlabením. Osvetlenie centrálneho priestoru je zabezpečené spolu siedmimi oknami, pričom štyri z nich z nich sa nachádzajú na západnom priečelí nad , už spomínaným, lomeným oblúkovitým portálom, ostatné tri sú umiestnené na južnej strane kostola.

Okná južného priečelia sú umiestnené rovnomerne vzhľadom k južnej fasáde lode. Všetky tri majú tvar lomeného oblúku, pričom špičky zalomenia sú v jednej vodorovnej línii. Ich ďalším spoločným znakom je vnútorná štruktúra, t.j. členenie prostredníctvom bifory, mníšky (trojlisty) nad každou časťou a zdobnosť kružby. Pri detailnejšom preskúmaní zisťujeme, že sa však okná navzájom práve týmto dekorom jemne odlišujú. Okno vsadená do steny najbližšie k západnému priečeliu zaberá najmenšiu plochu, kedže rešpektuje výšku kruchty, druhého podlažia, teda je umiestnené vo väčšej výške . Okrem spomínanej bifory, v mieste spoja mníšok na osi okna sa nachádza štvorcípa hviezdica, z ktorej sa vinú dva oblúky navzájom pretínajúce sa, a následne spájajúce sa v zalomení oblúku.

Druhé a tretie okno sú rozmerom identické, obe s biforou, mníškami, zatiaľ, čo pri druhom okne je nad trojlistom vsadený uzatvorený kruh, ktorého oblúkovitý dekor je stredovo symetrický. Tretie okna má nad trojlistom štvorcípu hviezdicu, nad ktorou sa spájajú laloky, výchadzajúce zo styku lemu okna a mníšky.

Celá severná stena lode je plná, bez akýchkoľvek otvorov či okien.

Presbytérium[editovat | editovat zdroj]

Na loď z východnej strany naväzuje presbytérium, vysoké približne 8 metrov, s trojitým polygonálnym záverom, ktorého priemer je o niečo menší ako šírka lode. Navyše je konštrukčne oddelená, čím sa pomyselne uzatvára a chráni sakrálny priestor s oltárom. Na presbytérium je z vonkajšej strany v miestach styku jednotlivých polygónov napojených päť operných pilierov, do ktorých je zvedený tlak klenby. Hviezdicovitý klenbový vzorec je identický so vzorcom centrálnej časti, pomer opakujúcich sa jednotlivých polí klenbny v apside vzhľadom k lodi je 1:3.

Priestor kňažiska presvetľujú tri okná, umiestnené na južnej strane, a tak ako si môžeme všimnúť pri štruktúre lode, severná strana zostáva plná.

V porovnaní s oknami spomínanej lode, okná sú identické, význačné vertikalitou a väčším pomerom výšky k svojej šírke, plošne však jednoznačne menšie.Posadené sú v jednej horizontálnej linii, ktorá sa však nachádza o niečo nižšie ako línia spodného lemu druhých dvoch okien centrálnej lode. Čo sa týka dekoru, sú podstatne jednoduchšie zdobené, čo dokazuje, že presbytérium pochádza zo staršieho obdobia, než zbytok stavby, tento fakt potvrdzujú tiež historické záznamy a písomné pramene. Okná nie sú osovo členené biforou, namiesto mníšky, sú zdobené dvojitým poloblúkom, na ktorý naväzuje čistá, jednoduchá okrúhla kružba dez dekoru.

Sakristia[editovat | editovat zdroj]

Na severnej strane kňažiska, v časti rovnobežnej so severnou stenou lode sa nachádza vstup do sakristie.

Sakristia ma obdĺžnikový pôdorys je klenutá krížovou klenbou a v súčasnosti je zastrešená pultovou plechovou strechou, pričom nie je prístupná iným spôsobom ako zo spomínanej apsidy. Jej jediný kontakt s exteriérom tvorí malé okienko tvaru lomeného oblúku s ostením, bez výrazného dekoru.

Kruchta[editovat | editovat zdroj]

Kruchta, t.j chór, pristavaná k lodi kostola v neskoršom období, je prístupná z hlavnej lodi pôvodným točitým strmým kamenným schodiskom nachádzajúcim sa v severnom rohu západnej steny kostola. Plošne zaberá toto druhé podlažie približne tretinu plochy lodi a je nesené dvoma stĺpmi rovnomerne rozmiestnenými v ortogonálnom smere k jej osi . Stĺpy majú antikizujúci charakter, čo dokazujú proporcie stĺpov / ich štíhlost/ a spôsob vegetabilného dekoru hlavice, ktorá silne pripomína grécko korintský rád. Stĺpy mahú okrúhly prierez, sú hladké bez kanelovania, ich hlavicu tvoria tri rady zatočených akantových listov a sú ukončené hranolovými profilovanými nábežníkmi . Pri čelnom pohľade smerom z apsidy, stĺpy spolu s profilom konštrukcie druhého podlažia tvoria antickú idylu stĺpu nesúceho kladie. Bezpečnosť pohybu na druhom podlaží vytvára neskorogotické zábradlie so štvorlistovým dekorom, ktoré je nesené dvoma stĺpikmi, nachádzajúcimi sa v osiach stĺpov podopierajúcich kruchtu.V úrovni chóru, druhého podlažia sa nachádza okno posadené centrálne presne na osi západného priečelia. Zaujímavosťou je že ako jediné nemá tvar lomeného oblúku. Osovo je členené úzkym stĺpikom, čím vzniká tzv. bifora, obe tieto časti sú ukončené mníškami ( trojlistom) v mieste stretu ktorých, sa na osi okna začína zvislým smerom hore vinúť oblúkovitý lalok, ukončený až pri ostení, zdobený dvoma horizontálne posadenými poloblúkmi.

Vyššie, asi 1,3 metra nad ním v štíte sedlovej strechy, presvetľujú úroveň konštrukcie dreveného krovu nad zaklenutým stropom, tri okrúhle jednoduché okienka s priemerom približne 40 cm, rozmiestnené v jednej horizontálnej línii, symetricky vzhľadom na šírku štítu. Práve z podkrovia je prístupná hranolovitá drevená veža, siahajúca do výšky 13 metrov, zastrešená trojstupňovou plechovou strechou

Vybavenie[editovat | editovat zdroj]

V kostole sa nachádzajú dva oltáre, Oltár sv. Jakuba a Oltár Panny Márie. Hlavný oltár, Oltár sv Jakuba v mieste presbytéria, a vedľajší otočený čelne ku chóru, umiestnený priamo pred apsidou na severnej strane lode. Oba sú však iba replikami z 20.rokov 19.storočia,zatiaľ čo originál Oltára sv. Jakuba bol prevezené do Ostrihomu a originál Oltár Panny Márie do Farského kostola v Banskej Bystrici. Pohľad na hlavný oltár vytvára dojem pohľadu na zmenšeninu trojlodej katedrály. V každej z troch lodí je umiestnená plastika, pričom v centrálnej časti je zobrazený práve, spomínaný, Sv. Jakub. Nad ňou je sa nachádza slepá kružba zdobená krabmi, nad všetkými troma časťami nájdeme fiály. Celý oltár je ladený do svetlých farieb, využíva jemný zlatý dekor.

Na pravej strane lode sa nachádza neskorogotická drevená kazateľnica, zdobená plastikami evanjelistov, polychrómovanými drevorezbami a fiálami so zlátenými krabmi na zvukovej strieške.

Záver[editovat | editovat zdroj]

V súčasnosti Kostol sv. Jakuba spadá pod farnosť Uľanka. Okrem využitia pre tradičné bohoslužobné a náboženské účely je tiež významnou kultúrnu-historickou a turisticky príťažlivou pamiatkou.

Zdroje[editovat | editovat zdroj]

Literatúra[editovat | editovat zdroj]

Cerovská Jana, Mezei Adalbert, Náučný chodník Jakub, Sprievodca obnovenýmnáučným chodníkom, ŠOP SR, Správa NAPANT 2004
Katolícke noviny č. 31/1973, 5. august 1973, SSV Trnava v CN Bratislava
Kahoun Karol, Neskorgotická architektúra na Slovensku a stavitelia východného okruhu, Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied , 1973
Bystrický permon . - Roč. III, č. 2 (2005)
Slovenský národopis, Roč. 41, č. 4 (1993)