Wikipedista:Barbloveart/Pískoviště

Z Wikipedie, otevřené encyklopedie

Kostol sv. Mikuláša biskupa - Sazdice[editovat | editovat zdroj]

Pohľad na kostol zo severnej strany

Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša biskupa je najvýznamnejšou pamiatkou obce Sazdice na Južnom Slovensku z prvej polovici 14.storočia. Jednoloďovú stavba s kvadratickým presbytériom, ku ktorému sa zo severnej strany pripája sakristia postavili okolo roku 1330 v gotickom slohu. Unikátom tohto neveľkého kostolíka sú gotické fresky s nádychom renesancie od neznámeho talianskeho maliara. Tento kostolík slúži ako filiálny chrám vo farnosti Rímskokatolíckej cirkvi v Demandiciach.

Pohľad na okná a portál z južnej strany

História[editovat | editovat zdroj]

Výstavba kostola sv. Mikuláša sa datuje okolo roku 1330 na dohľad z Domaníc, na okraji obce Sazdice. Vlastníkmi obce boli v 14. storočí významné postavy na kráľovskom dvore - dvorný lekárnik Karola I. Roberta Gekmin a po ňom kráľovský lekárnik Ľudovíta I. Veľkého a finančník Jakub Saracén pochádzajúci z Talianska. Koncom 15. storočia bol kostolík upravený v neskorogotickom štýle. V 17. storočí zničenú klenbu svätyne nahradila nová a dostal aj nové oltáre. Kostolík dostal nádych baroka. V rokoch 1865 - 66 sa realizovala obnova vnútorného vybavenia a neskôr aj obnova krovu . Do roku 1900 boli opravené aj statické poruchy muriva svätyne, jej nového zaklenutia, vybudovania novej, menšej tribúny v lodi a prerazenie vstupu na ňu a tiež dvoch okien, ktoré osvetľujú jej priestor. Táto obnova mala za následok odkrytie významných malieb a následne aj ich rekonštrukciu Štefanom Grohom. Menšie opravy exteriéru sa realizovali aj v roku 1913. V nasledujúcich rokoch sa stav objektu zasa výrazne zhoršil, v roku 1927 vznikla iniciatíva na rozšírenie stavby predĺžením lode západným smerom a výstavbou vstavanej západnej veže. Pre nedostatok financií sa však tento projekt nerealizoval a došlo len k menšej oprave v roku 1932, kedy pripojili k západnému priečeliu murovanú predsieň, ktorá nahradila vonkajšie schodisko na západnú tribúnu. Obnova kostolíka sa realizovala aj v rokoch 1988-93. Období medzi rokom 2000 a 2007 boli reštaurované fresky. Za posledné roky sa realizoval architektonický a reštaurátorský výskum. V roku 2016 boli odstránené novšie omietky v exteriéri a novú fasádu dostal kostolík v rokoch 2018 - 2019.

Pohľad na bok kostola z juhovýchodnej strany

Opis objektu[editovat | editovat zdroj]

Exteriér[editovat | editovat zdroj]

Kostolík sa nachádza vyvýšenej polohe na pokojnom mieste. Ide o jednoloďovú ranogotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria. Na hrebeni strechy hlavnej kostolnej lode sa nachádza sanktusník. Z gotického obdobia sa dochovali okná s kamennými osteniami, gotické pastofórium a južný profilovaný portál. K západnému priečeliu je vymurovaná predsieň, ktorá nahradila vonkajšie schodisko na západnú tribúnu. V okolí kostolíka rastú, vekom poznačené, jedlé gaštany.

Interiér[editovat | editovat zdroj]

V južnej stene presbytéria sa nachádza sedília s polkruhovým záklenkom, ktorej vnútorná plocha je zdobená figurálnou maľbou. Na tejto strane je taktiež osadené kamenné pastofórium v podobe mníšky. V lodi je vybudovaná nová menšia tribúna so vstupom na ňu a tiež dve okná, ktoré osvetľujú tento priestor. V južnej stene lode sa nachádza profilovaný gotický portál, ktorý bol dlhý čas v dolnej časti zamurovaný a dnes je už opäť odkrytý vo svojom plnom rozsahu. Jeho nezvyčajná výška je výsledkom výrazného zníženia úrovne terénu na južnej strane kostola. Na lodi, v presbitóriu aj sakristii sa zachovali jednoduché gotické okná s lomeným záklenkom. Severná sakristia je zaklenutá krížovou rebrovou klenbou. Podobná bola pôvodne aj v presbytériu, ako to naznačujú osekané konzoly v rohoch.

Svätyňa kostola je doplnená o veľmi kvalitnú freskovú výmaľbu talianskeho pôvodu. Na to, že sa kostolík nachádza na vidieku, tieto skvosty umenia nenájdeme ani v najväčších mestách a vyrovnajú sa aj tým v Ostrihome. Nástenné maľby v kostolíku predstavujú jeden z najhodnotnejších príkladov stredovekého maliarstva u nás a v rámci svojho štýlu aj v celej zaalpskej Európe. V časoch dominancie gotického slohu sem priniesol umelec z Talianska už prvky nastupujúcej renesancie. Umelec použil techniku pravej fresky s využitím geometricky presnej predkresby. O jeho výnimočných kvalitách svedčí aj originalita poňatia známych výjavov, ktoré nemali predlohu vo vzorníku. Nástenné maľby však neboli z neznámych príčin ukončené, o čom svedčí aj skica narodenia Pána na južnej stene lode. Reštaurovanie stien lode však potvrdilo rovnakú povrchovú omietku ako vo svätyni po celej ploche lode. Táto omietka sa však po osekaní v modernej dobe zachovala, žiaľ, len vo veľmi malom rozsahu a iba s nepatrnými zvyškami maliarskej výzdoby. Fresky sa najlepšie zachovali na južnej a východnej stene presbytéria a na víťaznom oblúku. Nájdeme tu obraz Ježiša Krista a 12 apoštolov, ako aj výjav stigmatizácie sv. Františka z Assisi. Počas obnovy v rokoch 1987 až 1900 boli tieto nástenné maľby odkryté a následne aj reštaurované Štefanom Grohom. Pri poslednej obnove boli fresky zatreté, zrejme kvôli lepšej ochrane do času ich reštaurovania. Už od svojho opätovného odkrytia sú predmetom mnohých diskusií a vedeckých analýz. Najprv sa ich autorstvo pripisovalo Florenťanovi Niccolovi di Tomasso, ktorý sa podieľal na výzdobe hradnej kaplnky v Ostrihome. Neskôr sa objavil názor, že mohlo ísť o Masolina, jedného z nasledovníkov Giovanniho da Milano. V súčasnosti, po tom, ako sa ukázalo, že tieto maľby sú vyspelejšie ako fresky v Ostrihome, sa odborníci prikláňajú k verzii, že autor mohol pôsobiť v Lombardii pri výzdobe tamojších kláštorných chrámov. Na obnovení fresiek sa v neposlednom rade podieľal aj reštaurátor Martin Úradníček. Tieto maľby majú celoeurópsky význam.

Zaujímavosti[editovat | editovat zdroj]

Miestny obyvatelia sú presvedčený o tom, že pod kostolom sa nachádzajú zvyšky ruín, ktoré sú zvyšky kláštorných budov patriacim premonštrátom z blízkych Šiah.

Referencie[editovat | editovat zdroj]

Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.

Žažová, H.: Kostol sv. Mikuláša biskupa v Sazdiciach vo svetle archívnych prameňov. In: Dějiny staveb. Sborník příspěvků z konference Dějiny staveb 2011. Plzeň 2012.

Externé odkazy[editovat | editovat zdroj]

-https://sk.wikipedia.org/wiki/Sazdice

-https://www.wikiwand.com/sk/Sazdice

-http://bujdoska.blogspot.com/2017/09/poklady-malej-dediny.html

-https://www.obnova.eu/portfolio/goticky-kostol-sazdice/

-http://apsida.sk/c/5117/sazdice