Wikipedista:HlinkovaBibi/Kostel svatého Mikuláše (Podunajské Biskupice)

Kostol sv. Mikuláša sa nachádza v Podunajských Biskupiciach (mestská časť Bratislavy). Jedná sa o 3 loďový románsko-gotický kostol, z polovice 13. storočia, s polygonálne ukončenou svätyňou a jednou vežou na západnej strane. Keďže bol od svojho vzniku viackrát prestavaný, nesie znaky rôznych slohov - gotického, románskeho, barokového i klasicistického.

História kostola sv. Mikuláša

Kostol je na mieste, na ktorom sa v stredoveku nachádzala poddanská dedina patriaca ostrihomskému arcibiskupovi, ktorý bol zároveň do roku 1912 patrónom Kostola sv. Mikuláša. V roku 1264 pápež Urban IV. daroval kostol, pôvodne patriaci Gerhardovi z Parmy, kaplánovi Štefana Váncsaiho. Prvá zmienka o kostole bola už v Súpise pamiatok na Slovensku v roku 1221. ^[1]Zároveň datuje aj prestavbu pôvodného románskeho kostola do gotického slohu s presbytériom do prvej polovice 14. storočia.

Vývojové etapy

Kostol mal niekoľko vývojových etáp, ktoré datovali architekti Botek, Erdélyi, Pauliny, Vachová:

1. vývojová etapa bola v 10. – 11. storočí. Na mieste dnešného presbytéria vtedy stál kostol. Jeho orientácia bola na sever, čo dokazujú archeologické nálezy podlahy a fragmenty muriva.

2. a 3. vývojová etapa bola v 12. storočí, kedy kapacita pôvodného kostola nebola dostatočná. Západné priečelie bolo zbúrané a pristavalo sa románske trojlodie. Neskôr pridali 2 poschodia veže. Použili plevové tehly (17x31x4cm). Avšak na základe archeologického výskumu môžeme rátať aj s teóriou, že kostol bol v druhej etape zbúraný a postavený na novo.

4. vývojová etapa bola v druhej polovici 12. storočia – 13. storočie). Vybudovala sa staršie sakristia (na mieste súčasnej sakristie)

5. vývojová etapa bola v druhej polovici 13. storočia. K terajšej trojlodi pristavili polygonálne presbytériu, na ktoré využili materiál ako na trojlodie.

6. vývojová etapa bola na prelomme 13. a 14. storočia Sakristia bola prestavaná do súčasnej podoby.

7. vývojová etapa bola na začiatku 14. storočia) kedy nadstavili vežu. Zaklenuli presbytérium a postavili v ňom nový oltár. Kostol podľahol gotickému slohu.

8. vývojová etapa bola v 15. storočí. Celý interiér kostola bol upravený a postavil sa nový krov nad loďou i nad presbytériom.

9. vývojová etapa bola v 16-17. storočí. Robili sa menšie stavebné úpravy, takisto aj nové renesančné úpravy interiéru (vápenné nátery) a výmaľba presbytéria.

10. vývojová etapa bola v 18. storočí. Na kostole sa spravili barokové úpravy a pristavila sa časť oratória.

11. vývojová etapa bola na prelome 18/19. storočia. Dostavala sa kaplnka rodiny Ormosdy.

12. vývojová etapa bola na konci 19 storočia. Prebiehali neogotické úpravy kostola a presbytéria, bol osadený súčasný oltára sv. Mikuláša.^[2]

Popis

Kostol sv. Mikuláša je románsky, ktorý sa skladá z 3 lodia a veže na západnej časti. Kostol má úpravy z rôznych časových období – gotického, klasicistického i barokového. Hlavnú loď v súčasnosti doplňuju modernejšie prístavby, ktoré narušujú celkovú historickú estetiku kostola. Obe bočné lode majú profilované stropy do štvorcov. Su estetický zladené s hlavnou loďou. Sú postavené na mieste, kde boli pôvodne barokové pístavby. Sakristia s ranogotickou klenbou je umiestnená v južnej časti, netradične vedľa svätyne.

Gotické presbytérium sa nachádza v juhovýchodnej časti. Je zaklenuté rebrovými klenbami a doplnené vitrážovými oknami.

Na tabule pri vchode je písané, že ide o kultúrnu pamiatku zo 14. storočia. Presnejšie o románsky kostol, ktorý bol neskôr prestavaný podľa nasledujúcich slohov. (Goticky, barokový, klasicistický)

Zaujímavosti

Kostol sv. Mikuláša je najstaršia románska stavba v Bratislave.

Je i najstarším vysväteným kostolom v Bratislave.

V kostole sa nenachádza žiadna freska, alebo iná nástenná maľba sv. Mikuláša – patróna tohto kostola. Dokonca sa nevyskytuje ani vo vitrážových oknách.

V kostole sa našlo murivo z rímskej stavby z 3. storočia.^[3]

Pri a pod kostolom boli objavené hroby. ^[3]

Kostol má dve fary – staršiu a novšiu. Pri stavbe staršej fary bolo využité stredoveké murivo z 13. storočia.

V kostole sa nachádza aj krypta rodiny Ormosdyovcov.

Interiér

V tomto kostole sa nachádza raný príklad románskych okien, z ktorých dve sú umiestnené na východnej stene trojlodia a zvyšné jedno na južnej stene trojlodia. Pri výstavbe pôvodnej podlahy bola použitá svetlosivá malta.

Znaky gotiky nájdeme v presbytériu, ktoré je zaklenuté rebrovou klenbou so svorníkmi. Konzoly klenby majú reliéfnu výzdobu a gotické okná sú vyzdobené kamennými ornamentmi. Na gotickej klenbe sa nachádza freska svätcov, v strede je umiestnená postava Boha a naokolo sú postavy svätcov, svätíc a rôznych symbolov. Na vedľajších stenách sú na gotickú dobu nezvyčajné aj motívy rastlín.

Severná sakristia je najviac zachovaná. Nachádzajú sa tu krížové klenby so svorníkmi. Klenby sú vyzdobené relíefmi Ježiša. Klenby sú podopreté konzolami. V tejto sakristii sa nachádzajú aj nástenné maľby svetcov – evanjelistov.

Súčasnosť

Kostol patrí pod správu miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Kostol bol naposledy rekonštruovaný vo februári 2020, kedy dokončili ipravu strechy hlavnej lode. V kostole doteraz prebiehajú sväté omše prednášané v slovenskom aj maďarskom jazyku.

Galéria

Juhozápadné priečelie
Severné priečelie
Vstup do kostola
Južné priečelie
Apsida
Veža

Odkazy

Referencie

↑ Súpis pamiatok na Slovensku. Zv. II. Bratislava: [s.n.], 1968.
↑ BOTEK, Andrej; ERDÉLYI, Róbert; PAULINY, Pavol; VACHOVÁ, Barbora. Kostol sv. Mikuláša v Bratislave-Podunajských Biskupiciach – nové poznatky o stavebnom vývoji. Revue Pamiatky a múzeá. 2018, roč. 6, čís. 4, s. 22-27.
↑ ^a ^b ŠIMONČIČOVÁ KOÓŠOVÁ, Petra, Pavol Pauliny, Róbert Erdélyi, Barbora Vachová, Andrej Botek, Daniel Pivko, Igor Murín. Lokalizácia najstaršieho sakrálneho priestoru v kostole sv. Mikuláša v Bratislave – Podunajských Biskupiciach (výsledky archeologického výskumu). In: MACHÁČEK, Jiří; KOUŘIL, Pavel. Archæologia Historica. Brno: Masarykova univerzita, 2019. Dostupné online. ISSN 0231-5823. S. 749–773. (slovensky)

Literatura

ŠIMONČIČOVÁ KOÓŠOVÁ, Petra, Pavol Pauliny, Róbert Erdélyi, Barbora Vachová, Andrej Botek, Daniel Pivko, Igor Murín. Lokalizácia najstaršieho sakrálneho priestoru v kostole sv. Mikuláša v Bratislave – Podunajských Biskupiciach (výsledky archeologického výskumu). In: MACHÁČEK, Jiří; KOUŘIL, Pavel. Archæologia Historica. Brno: Masarykova univerzita, 2019. Dostupné online. ISSN 0231-5823. S. 749–773. (slovensky)

Externé odkazy

Kostol sv. Mikuláša v Podunajských Biskupiciach v Bratislave,dostupné online
Farský kostol sv. Mikuláša (Podunajské Biskupice), dostupné online

[1] Súpis pamiatok na Slovensku. Zv. II. Bratislava: [s.n.], 1968.

[2] BOTEK, Andrej; ERDÉLYI, Róbert; PAULINY, Pavol; VACHOVÁ, Barbora. Kostol sv. Mikuláša v Bratislave-Podunajských Biskupiciach – nové poznatky o stavebnom vývoji. Revue Pamiatky a múzeá. 2018, roč. 6, čís. 4, s. 22-27.

[:0-3] ŠIMONČIČOVÁ KOÓŠOVÁ, Petra, Pavol Pauliny, Róbert Erdélyi, Barbora Vachová, Andrej Botek, Daniel Pivko, Igor Murín. Lokalizácia najstaršieho sakrálneho priestoru v kostole sv. Mikuláša v Bratislave – Podunajských Biskupiciach (výsledky archeologického výskumu). In: MACHÁČEK, Jiří; KOUŘIL, Pavel. Archæologia Historica. Brno: Masarykova univerzita, 2019. Dostupné online. ISSN 0231-5823. S. 749–773. (slovensky)

[1]

[2]

[3]