Diskuse:Slovensko: Porovnání verzí

Obsah stránky není podporován v jiných jazycích.
Z Wikipedie, otevřené encyklopedie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Juroslav (diskuse | příspěvky)
→‎K odstavci "Dějiny": Pripominka ku komentaru o nazve
Juroslav (diskuse | příspěvky)
Komentár k etnicite slachty
Řádek 23: Řádek 23:
Spoločenská elita Uhorska sa formovala z radov aristokracie a zemianstva , bez ohľadu na etnicictu svojich príslušníkov. Tieto roznorodé etnické spoločenské vrtsvy spájalo okrem spoločného stavovského povedomia aj uhorské vlastenectvo, príslušnosť k uhorskému národu.Národ v ranom novoveku bol chápaný nie v etnickom, ale stavovsko-politickom zmysle.
Spoločenská elita Uhorska sa formovala z radov aristokracie a zemianstva , bez ohľadu na etnicictu svojich príslušníkov. Tieto roznorodé etnické spoločenské vrtsvy spájalo okrem spoločného stavovského povedomia aj uhorské vlastenectvo, príslušnosť k uhorskému národu.Národ v ranom novoveku bol chápaný nie v etnickom, ale stavovsko-politickom zmysle.
Najmä počas protihabsburgských povstaní a tureckých vojen dostali príležitosť zaradiť sa medzi elitu uhorskej spoločnosti, popri aristokracii, aj viacerí slovenskí zemania.Tak aký národnostný útlak?A pomaďarčený slovania?
Najmä počas protihabsburgských povstaní a tureckých vojen dostali príležitosť zaradiť sa medzi elitu uhorskej spoločnosti, popri aristokracii, aj viacerí slovenskí zemania.Tak aký národnostný útlak?A pomaďarčený slovania?
A nejakom národnostnom útlaku a pomaďarčení môžeme hovoriť ,až od 19storočia v období formovania moderných národov.
A nejakom národnostnom útlaku a pomaďarčení môžeme hovoriť až od 19storočia v období formovania moderných národov.
: Doplnil by som, že nielen, že slovenská šľachta sa nielen zachovala ale často dochádzalo aj slovakizácii pôvodne maďarskej a nemeckej šľachty. Dokladom je slovenská korešpondencia medzi Slovákom Jurajom Turzom (pôvodne nemecký rod) a Alžbetou Coborovou (Maďarka), slovenský testament Žofie Esterháziovej z r. 1747 a ďalšie. Z toho, že si niekto písal meno Sentiványi miesto Svätojánsky alebo Ruttkay miesto Vrútocký nevyplýva, že sa maďarizoval. Tak ako sa Dara Rolinc nestala zmenou mena angličankou, tak aj Sentiványiovci ďalej píšu listy po slovensky a Ruttkayovci si popri tom v záznamoch Trnavskej univerzity ešte v 17. storočí píšu za meno Slavus Turocziensis nobilis (Slovák, turčiansky šľachtic). Šľachta sa postupne maďarizuje až niekedy v 17-tom storočí, bežní ľudia o 200 rokov neskôr. <ref>Zemianstvo na Slovensku v novoveku, http://www.snk.sk/?Z2, Slovenská národná knižnica, Martin, 2010.</ref>. Popri palatínovi Turzovi bol významným slovenským magnátom napr. kráľovský taverník a strážca uhorskej koruny Peter Révai.


==K odstavci "Dějiny"==
==K odstavci "Dějiny"==

Verze z 4. 11. 2011, 19:04

Takže jak je to s tím Felvidékem? Maďaři skutečně přišli na území osídlené Slovany a původně slovenská zem k Uhrám nepatřila. Možná by si Béla Bugár a László Toroczkai měli lépe přečíst historii!

Proč "Upravit"

Upravit je nutno především stylistiku a mnohdy zcela neobratné vazby. Např:

  • Ačkoliv se může zdát o nám velmi blízkou zem, její dějiny se neshodují s těmi českými. Na rozdíl od Česka, bylo Slovensko po tisíc let pod útlakem Maďarska
  • Problém je dlouhodobá (tj. rok a více) nezaměstnanost, která přesahuje 10 %, což je nejvíc ze všech zemí.
  • Vzhledem k tomu, že se Slovensko nachází v mírném podnebném pásmu, je možné vykonávat sporty s letním stejně jako se zimním zaměřením.

etc. etc. -- 15:20, 28. 5. 2008 (UTC)

doplnil by som

  • ze slovaci nevytvorili samostatny stat a boli celych 1000 rokov v utlaku .. je trochu .. zabavne :)
  • o utlaku nemadarskych narodov sa da hovorit poslednych cca 150-200 rokov. Stefanovi I. na tron pomohli nemci a slovieni - slovieni tvorili jeho osobnu straz - Pozan a Hunt boli velitelia jeho osobnej straze .. cize ty najdoverihodnejsi (osobna straz v tej dobe znamenalo mat malu osobnu armadu).
  • Stefanovo heslo bolo ze iba mnohonarodny stat moze byt silny .. neskor ho vystriedali na trone aj ine narody (poliaci, rumuni - Korvin, ....), pricom madari tvorili vzdy tych menej civilizovanych (kocovnici z azie), ktory boli ovplivnovany okolim (iba malo naopak .. cize preto slovak rozumie cechom a naopak ;-) a nedopadli sme ako bulharsko)

Pacmaga


Chcel by som vidieť znalca, ktorý bol schopný toto napísať. Citujem: "Od začátku 10. století až do roku 1918 bylo Slovensko součástí Uherského království (Horní Uhry), jehož vládnoucí vrstvu tvořili[zdroj?] Maďaři, popřípřadě pomaďarštění Slované (Slováci, Chorvati) a Románi (Rumuni, Valaši, Sikelové)."

Spoločenská elita Uhorska sa formovala z radov aristokracie a zemianstva , bez ohľadu na etnicictu svojich príslušníkov. Tieto roznorodé etnické spoločenské vrtsvy spájalo okrem spoločného stavovského povedomia aj uhorské vlastenectvo, príslušnosť k uhorskému národu.Národ v ranom novoveku bol chápaný nie v etnickom, ale stavovsko-politickom zmysle. Najmä počas protihabsburgských povstaní a tureckých vojen dostali príležitosť zaradiť sa medzi elitu uhorskej spoločnosti, popri aristokracii, aj viacerí slovenskí zemania.Tak aký národnostný útlak?A pomaďarčený slovania? A nejakom národnostnom útlaku a pomaďarčení môžeme hovoriť až od 19storočia v období formovania moderných národov.

Doplnil by som, že nielen, že slovenská šľachta sa nielen zachovala ale často dochádzalo aj slovakizácii pôvodne maďarskej a nemeckej šľachty. Dokladom je slovenská korešpondencia medzi Slovákom Jurajom Turzom (pôvodne nemecký rod) a Alžbetou Coborovou (Maďarka), slovenský testament Žofie Esterháziovej z r. 1747 a ďalšie. Z toho, že si niekto písal meno Sentiványi miesto Svätojánsky alebo Ruttkay miesto Vrútocký nevyplýva, že sa maďarizoval. Tak ako sa Dara Rolinc nestala zmenou mena angličankou, tak aj Sentiványiovci ďalej píšu listy po slovensky a Ruttkayovci si popri tom v záznamoch Trnavskej univerzity ešte v 17. storočí píšu za meno Slavus Turocziensis nobilis (Slovák, turčiansky šľachtic). Šľachta sa postupne maďarizuje až niekedy v 17-tom storočí, bežní ľudia o 200 rokov neskôr. [1]. Popri palatínovi Turzovi bol významným slovenským magnátom napr. kráľovský taverník a strážca uhorskej koruny Peter Révai.

K odstavci "Dějiny"

a Slováci by jistě přidali čárku: Česko-Slovensko. Někdejší existenci Československa slovenská nacionalistická wikipedia (která je přesto přesevšechno kvalitnější, než tento trapný český pokus) opomíjí. Hledám, zatím marně, něco o odchodu Maďarů (míním, maďarské administrativy a maďarských posádek) po vytvoření Československa v roce 1918. Také o vpádu Bély Kuna (nebo to byl Horthy?) Můj otec se zůčastnil bojů, ale zeptat se ho už nelze. Nikdo o tom nic nenapsal?Svato Schutzner 10. 8. 2008, 21:24 (UTC)

Pokiaľ sa bavíme o vzniku spoločného štátu, Slováci by pridali pomlčku správne, keďže vznikol ako Česko-Slovenská republika a pod týmto názvom ho mocnosti Dodody uznali. Pomlčka sa odstránila prijatím ústavy vo februári 1920.

Zpochybněná zmínka o prvém vytvoření státu

Ta věta, že v roce 1993 Slováci poprvé v dějinách, nepočítaje německý satelit v době druhé světové války, vytvořili vlastní stát, mi připadá pravdivá. Pro případné (bouřlivé) reakce předem všechny upozorňuji, že proti Slovensku nic nemám, tedy mě nežene nějaký nacionalismus, když šablonu o neozdrojování smažu. Případné další zpochybnění prosím budiž doprovozeno příspěvkem do diskuse. --Zik 31. 10. 2009, 23:04 (UTC)

Za prvé mohl bys doplnit zdroj místo smazání šablony a za druhé je věta (kterou jsem odstranil) zaujatá a věcně chybná. Je sice pravdou, že Slovensko získalo 1. ledna 1993 plnou samostatnost, ale nelze odmítnout existenci slovenského státu mezi 1939 až 1945, nepočítaje mezinárodně uznanou Slovenskou republiku, Slovenský štát za druhé světové války bez udání zdroje a důvodu.

Za prvé slovenský stát byl mezinárodně uznán řadou států před vypknutím druhé světové války a za druhé v logice věci byl slovenský stát sice satelitem ale stále víceméně nezálislejším než protektorát. (stejně jako Československo od roku 1948 do roku 1968). --Wikipedista:BobM d|p 20. 2. 2010, 08:05 (UTC)

  1. Zemianstvo na Slovensku v novoveku, http://www.snk.sk/?Z2, Slovenská národná knižnica, Martin, 2010.