Wikipedista:Alica Komiňáková/Pískoviště

KOSTOL SVÄTÉHO JURAJA

Pohľad na kostol Sv. Juraja z juho-východnej časti námestia

Kostol Sv. Juraja je gotická stavba v Spišskej Sobote, na predmestí Popradu, v Prešovskom kraji. Spolu s mestskými domami, zrekonštruovanou renesančnou zvonicou, Mariánskym stĺpom a evanjelickým klasicistickým kostolom tvoria neodmysliteľnú súčasť Sobotského námestia. Kostol spadá do farnosti Poprad-Spišská Sobota.


HISTÓRIA OBJEKTU

Pôdorys kostola Sv. Juraja, renesančná zvonica

Prvá zmienka o Spiškej Sobote pochádza z roku 1256. Len sedem rokov na to (1273) bol v histórii spomínaný aj pôvodne nerománskej katolícky kostol Sv. Juraja. Jediný bádateľný poznatok z tejto doby je južné obvodové murivo lode a válene klenutá veža. Pričlenenie vedľajšej osady Stojanova, (1411) mesto začalo hospodársky a stavebne rásť a gotickou prestavbou pod vedením J. Steinmetza prešlo aj presbitérium v strede námestia (1464). Pôvodné nahradili novým, širším a polygonálne zakončeným na východnej strane svätyne. Do kostola vsadil nové okná s kružbou a pridal pastrofórium. V rokoch 1502-1514 bola k severnej lodi pristavená kaplnka sv. Anny a sakristia. Koncom 16. storočia bola do vretenovitého námestia vystavaná renesančná zvonica (1598) kežmarským majstrom Ul. Matererom. V druhej polovici 17. storočia vznikol v kostole orgánový chór a drevená spevácka empora. Barokizácia priniesla kostolu južnú predsieň, naopak zvonici zobrala renesančná atiku a nahradila ju novou. V roku 1813 bolo na Sobotskom územi zemetrasenie, spôsobilo pád gotickej klenby v severnej kaplnke, čo spôsobilo aj poškodenie oltáru. Klenba bola nahradená tou dnešnou. Medzi posledné urbanistické zmeny patrilo aj odstránenie radnice a mäsiarských krámov z námestia v 19. storočí. Za najnovšími a zároveň poslednými úpravami stoja orgány štátnej pamiatkovej starostlivosti, ktoré pochádzajú z prvej tretiny dvadsiateho storočia. Od roku 1950 je celé námestie Spišskej Soboty vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu.

Južný pohľad na vstupnú predsieň

ARCHITEKTONICKÝ POPIS

Kostol Sv. Juraja je gotická stavba Spišskej Sobote, na predmestí Popradu, v Prešovskom kraji. Spolu s mestskými domamy, zrekonštruovanou renesančnou zvonicou, Mariánskym stĺpom a evanjelickým klasicistickým kostolom tvoria neodmysliteľnú súčasť Sobotského námestia. Kostol spadá do farnosti Poprad-Spišská Sobota.


ARCHITEKTONICKÝ POPIS EXTERIÉRU



Kostol Sv. Juraja je spolu s renesančnou zvonicou oplotený hradbovým múrom. Na západnej časti kostola je neskororománska veža, predelená v jej vyššiej časti rímsou, má cibulovitú strechu s hodinovými ciferníkmi na každej strane, pod nimi okolo celého obvodu balkónovú predsadenú lóžiu. Na severnej fasáde sú tri odstupňované operné piliere, medzi ktorými sa nachádzajú gotické lomené okná s kružbou. Gotické pilere a okná sa opakujú aj na polygonálnej východnej fasáde. Hlavný vstup do kostola je na južnej strane, s pôvodnou neskororománskou fasádou. 


ARCHITEKTONICKÝ POPIS INTERIÉRU

Stĺp vytvárajúci efekt halového dvojlodia, krížová klenba, empora a orgán v pozadí.

Do kostola sa vstupuje cez predsieň so štítom, ktorá je preklenutá pruskými klenbami. Smerom do vnútra kostola je vstupný portál s ústupkovým profilom, členený stĺpikom, na ktorom je hlavica s naturalistickým ornamentom listov, ktorý je ako vlys použitý aj na ostatných miestach portálu. 
Kostol Sv. Juraja je dvojlodný kostol s presbitériom. Vstupná loď je zaklenutá na stredný, odstupňpňovaný stĺp osemuholníkového prierezu, čo vytvára halové dvojlodie. Západná časť, nad chórom je zaklenutá krížovo-rebrovou, východnejšia obkročno-rebrovou klenbou. Všetky rebrá vo vstupnej časti lode sú spojené svorníkom s florálnym vzorom, okrem svorníku nad severozápanou časťou, kde vzorovanie nieje. Rebrá kotvia do konzol zapustených v stenách a rohoch stien, bez ozdoby. V ľavej časti od vstupu sa nachádza vstavaná murovaná empora. Má dve kazety a dve bočnice s ornamentikou, je podklenutá rovnako ako v predsieni, pruskými klenbamy a za ňou je umiestnený drevený orgán doplnený o plastiky, na vrchu zovreté do krídiel s perlovcom. Pod emporou sa nachádza vstup do veže, ktorá je valene klenutá.
Loď a presbitérium oddeľuje triumfálny, lomený, šesťuholníkový oblúk, ktorý je ukotvený na masívnych pätkách zkoseného, štvorcového pôdorysného tvaru. Na jeho pravom ramene je drevená kazateľnica na poligonálnom parapete s ušnicovou ornamentikou, perlovcom a rozetami, nad ňou baldachýn. Prechádza cez nehoho v hornej časti tmavý trám s nápisom, na ňom je súsošie Kalvária Ukrižovaného, dvoch lotrov, Panny Márie a sv. Jána.
Východná časť svätyne je v zaklenutá dvoma poľami krížovej rebrovej klenby s hviezdicovými svorníkmi. V závere presbitéria závere zaklenutá dvojitou krížovou väzbou. V závere presbitéria je použitá hviezdová klenba. Oproti dvom pohľadovo vyšším oknám je pastofórium s maľovaným orámovaním a dvere. Za nimi sa nachádza sakristia, zakleutá valenou klenbou, s oknom do severnej ulice, dverami do dvora a poschodím.
Západne od nej je klaplnka Sv. Anny, s vysokou pruskou klenbou a kaplnka božieho hrobu s maľovanými kulisami a postavami na dverách.





POPIS ZARIADENIA V INTERIÉRY OBJEKTU



Hlavný oltár sv. Juraja

Je to dielo Majstra Pavla z Levoče. Ide o neskorogotický krídlový oltár z roku 1516 v ktorého strednej oltárnej arche je skupinová plastika súboja sv. Juraja na koni s drakom a pozadie vypĺňajú postavy a stredoveká architektúra. Nad reliéfom je kvetový veniec. Pod urajovou plastikou je výjav z poslednej večere, ktorý je podobný ako oltár farského kostola v Levoči. V nadstavci je korunovanie P. Márie, ďalej na bočných pohyblivých krídlach archy je dvanásť maľovaných tabúľ s výjavmi zo života sv. Juraja, Jána Krstiteľa, svätcov Floriána, Krištofa a ďalších. Okolo oltára je zábradlie s dekorom akantu a hlavami anjelov.


Hlavný oltár Sv. Juraja

Bočný oltár p. Márie

Neskorogotická drevorezba s platikou Madony s dieťom na rukách v jej strede. Dieťa drží ľudové hračky a vedľa nich sú v nikách umiestnené plastiky svätíc Kataríny, Barbory, Margity a Doroty. Nadstavec je zovretý fiálami, s Veraikónovou plastikou v strede a plastikami sv. Petra a Pavla. Na predele je maľba Krista s apoštolmi a otvorené krídla oltára zdobia výjavy zo života P. Márie (narodenie, zvestovanie, príchod troch kráľov a obetovanie Izáka).


Bočný oltár sv. Anny


V strede polychrómovanej drevorezby je súsošie sv. Anny, Panny Márie a Ježiška. V predele sú niky Vir dolorum, na bokoch od nich je opäť P. Mária so sv. Jánom. Podobne ako aj na ostatných oltároch, autori použili techniku maľby temperovej farby na drevo.


Ostatné historické vybavenie kostola

V presbytrériu sa nachádza aj oltár sv. Mikuláša biskupského, oltár sv. Jozefa a prenosný gotický oltárik. Po obvodových stenách sú umiestnené epitafy (Juraja Grossa, Jána Griesa, a iné) a náhrobné dosky (napr. Jána Weisa)



RENESANČNÁ ZVONICA


Je jednou, z dvanástich renesančných zvoníc na Slovensku. Všetky majú štvorcový pôdorys, zvukové okná v hornej časti a vežovitý charakter. Spišsko-Sobotská mestská zvonica je z nich najväčšia. Stojí samostatne, východne od kostola Sv. Juraja. Má volútovú atiku a po obvode oblúčikový vlys namiesto rímsy. Nad ním sú tri združené okná s polkruhovým zakončením. Fasáda od presbytéria má len jedno, zvojené okno, ostatná, situovaná k meštianským domom má štíhlu valcovú vežičku, s točitým schodiskom v nej. V zvonici sa nachádzajú tri zvony.

Zdroje:

Spišská Sobota (Zdenka Puškárová, Imrich Puškár, TATRAN, Bratislava 1977);

Pamiatky východoslovenského kraja v štátnych zoznamoch (Krajské stredisko štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Prešove, 1969);

Súpis pamiatok na Slovensku, zväzok II (OBZOR, Bratislava 1968)