Wikipedista:Alhusjas/Pískoviště
Kostol sv. Petra a Pavla_Barca_Košice
Základné informácie o stavbe:
V mestskej časti Barca v Košiciach sa nachádzajú dva kostoly, kostol zasvätený sv. Petrovi a Pavlovi a kostol v Šebastovciach zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Farský kostol sa nachádza v strede obce. Pozostáva zo staršej svätyne, orientovanej na východ a novšej prestavanej svätyne na sever. Kostol sa priestorovo delí na svätyňu- presbytérium, chrámovú loď, chrámovú predsieň a sakristiu.
História objektu:
- Prvá perióda z polovice 13. Storočia, románska
Pred vystavením kostola v severnej časti Barce musel existovať kostol už v 12. storočí. Zvyšky pôvodného kostola, zachované v terajšom barčianskom kostole, ako aj ich štýl poukazujú na to, že bol postavený v dobe Karola Róberta z Anjou okolo roku 1325. Dá sa predpokladať, že kostol s farou v roku 1303 slúžil obyvateľom Strednej a Vyšnej Barce a mohol byť pokračovaním hradištného kostola.
Ústnym podaním sa zachovali okolnosti výstavby kostola. Staviteľmi sa stali talianski majstri, ktorí stavali Dómu sv. Alžbety v centre Košíc. Kvôli nezhodám s košickým magistrátom kostol v Košiciach nedokončili a odišli do Barce. Panstvo v Barci, ktoré malo majetkové a hraničné spory s Košicami, ich rado prijalo. Počas svojej vzbury postavili kostol v Barci a vypomohli si materiálom z katedrály v Košiciach.
- Druhá perióda 15-17. Storočie, gotická
Kostol bol v 15. Storočí prestavený. Gotický kostol bol jednoloďový s polygonálne uzavretým presbytériom, zaklenutým hviezdicovou klenbou. Raz vyžľabené rebrá s náznakom pretínania dosahujú na polygonálne rastlinné hlavice okrúhlych prípor. Presbytérium má tri lomené okná s pôvodne neskorogotickou plamienkovou kružbou. Na severnej strane sa nachádzala valene zaklenutá sakristia z 15. Storočia. Dosiaľ zachovaná svätyňa z dávneho kostola s gotickou klenbou nám ukazuje na príbuznosť s Dómom sv. Alžbety.
- Tretia perióda, 18. Storočie, baroko
V roku 1712 Juraj Gomáromy s manželkou Katarínou, darovali do katolíckeho kostola jednoduchý bočný oltár k úcte Panny Márie. Pre zlý stav bol kostol uzavretý. Panstvo bolo inej viery a o kostol sa nestaralo a chudobní ľud na to nestačil.
Z kostola v Nižnej Barci boli v tej dobe už len ruiny. V roku 1757 bol kostol vo Vyšnej Barci zasvätený sv. Petrovi a Pavlovi. Nemal vežu, bola to len malá zvonica od kostola. Mal tri oltáre. Sakristia bola priestranná, v ktorej bola skriňa na posvätné rúcha, pokladnička a drevená lada. Chór bol bez orgánu.
V roku 1757-1786 došlo k oprave a doplňovaniu interiéru bez pomoci zemepánov. Kostol dostal drevenú vežu. Pôvodný štýl kostola sa však veľmi zmenil. Zachovali sa gotické okná, každé s inou ružicou a gotické sanctuárium (oltár). V roku 1866 bol postavený hlavný oltár v barokovom slohu spolu s oltárnym obrazom. Z konca 18. Storočia pochádzala klasicistická krstiteľnica z polychrómovaného dreva s dekórom listovca.
Obnova a rozšírenie kostola v 19. storočí a v druhej tretine 20. storočia. Majstri obhliadli a určili stav kostola. Zmienka z 31. augusta 1816 bola o tom, že kostol nemal žiaden opravný fond. Mal drevený strop, ktorý bol vekom poškodený a mohol sa zrútiť. Dňa 19. marca 1917 projekt na opravu kostola vypracoval župný architekt majster Ján Ippisch. Plán kostola bol prepracovaný, pretože podľa prvého plánu mal kostol zastavať časť hlavnej cesty, ktorá smerovala do Košíc. Prestavba bola zhotovená podľa vyhotoveného plánu.
V roku 1870-1884 bola na kostole opravená škridlová strecha veže, ktorá bola poškodená vplyvom dažďa.
Od jesene v roku 1900 do jari v roku 1901 bol kostol zväčšený. Predĺžil sa o 3 m k ceste. Získal novú vežu s betónovými základmi a s plechovou strechou.
V roku 1913 bol kostol elektricky osvetlený a v roku 1915 bol namiesto renesančného oltára zaobstaraný novogotický drevený zlátený oltár.
V júli 1930 sa správcom fary stal rodák Vincent Kačmár. Plánoval rozšíriť a zväčšiť kostol pribudovaním priečnej lode , čím by sa hlavná svätyňa presunula na severnú stranu kostola. V jeseni 1933 bola prestavba schválená. V severnej časti sa pribudovala nová svätyňa s eternitovou strechou.
V roku 1942 sa kostol zväčšil o južnú loď smerom k fare. Mal tehlové múry, drevené trámy a červenú škridlu. Rozšírenie kostola bolo prevedené podľa návrhov Ing. Arch. Martončíka.
Ku gotickej stavbe bol pristavený kolmo orientovaný kostol. Loď starého kostola dostala pri novej úprave rovný strop.
V roku 1951 prebehla veľká rekonštrukcia farnosti. Povala farského kostola bola na spadnutie. Došlo k náročnej a nákladnej výmene celého stropu v novej časti kostola. Hlavný oltár bol prerobený betonárskym majstrom Ondrejom Milkovičom. V roku 1952 sa začala betónovať dlažba a zábradlia. Zároveň sa v starej časti pri veži zhotovil oltár P. Márie lurdskej. Pôvodná gotická veža na západnej strane kostola bola neogoticky upravená s kamennými štítmi, lemovanými krabmi a krížovou kyticou. Polygonálne zakončené presbytérium nového kostola, inšpirované gotikou pôvodnej stavby, má lomené okná a naznačenú modernú lunetovú klenbu.
Lunety sa zbiehajú v stene do prípor s polygonálnymi rastlinnými hlavicami. Loď nového kostola má kazetový betónový strop. Vonkajšia úprava je hladká okrem lomeného portálu, na ktorom je nástenná maľba Krista s ružicovým oknom, zaskleným farebnou mozaikou.
Ornamentovú výzdobu urobil maliar Štefan Fotta a obrazy namaľoval akademický maliar Mikuláš Jordán.
V októbri 1962 boli vymenené dvierka na hlavnom bohostánku za mosadzné s bohatou výzdobou tŕňovej koruny. Zhotovila ich Charita- chrámová služba v Prahe. V tom čase bola vymenená škridla strechy za plech.
Hlavný oltár bol upravený v roku 1966, keď boli sochy sv. Petra a Pavla umiestnené na múre za oltárom.
V roku 1984 boli prevedené úpravy interiéru aj exteriéru- výmena stropu v najsta
ršej časti lode kostola, zväčšenie chóru, nové okná a vonkajšia omietka.
