Japan Open Tennis Championships

Z Wikipedie, otevřené encyklopedie
Možná hledáte: ženský tenisový turnaj Japan Open Tennis Championships.
Japan Open Tennis Championships
Kinoshita Group Japan Open Tennis Championships
Tenisový park Ariake

Založeno1972[1]
OdehránoJapan Open Tennis Championships 2023
MístoTokio, JaponskoJaponsko Japonsko
DějištěTenisový park Ariake
(centrální dvorec Ariake Coliseum)
Souřadnice
Povrchtvrdý – DecoTurf / venku
Obdobíříjen
Poznámkanejdéle hraný turnaj ATP v Asii
ATP Tour
1973–1989Grand Prix (okruh)
1990–1997Championship Series
1998–2008International Series Gold
2009–ATP 500

Soutěže32 dvouhra (16. kval.) / 16 čtyřhra
Dotace2 022 700 USD
Prize Money1 857 660 USD
WTA Tour
1988–1989Tier V
1990–1992Tier IV
1993–2008Tier III

Soutěže32 dvouhra (32. kval.) / 16 čtyřhra
Prize Money175 000 USD (2008)
www.japanopentennis.com/atp/en/
Některá data mohou pocházet z datové položky.

Japan Open Tennis Championships, oficiálně Kinoshita Group Japan Open Tennis Championships,[2] je profesionální tenisový turnaj mužů hraný v japonském hlavním městě Tokiu. Založen byl v roce 1972, což z něj učinilo nejdéle probíhající asijský turnaj na okruhu ATP Tour. V sezóně 2009 se stal součástí kategorie ATP Tour 500.[1] V letech 1973–1989 patřil do okruhu Grand Prix. Mezi roky 1978–2008 se jednalo o společnou událost se ženami, které v rámci okruhu WTA Tour hrály v kategorii Tier III a od sezóny 2009 navázaly ósackým Japan Women's Open.

Dějištěm je Tenisový park Ariake, v němž se hraje na dvorcích s tvrdý povrchem DecoTurf. Centrální stadion Ariake Coliseum pro 10 tisíc diváků má zatahovací střechu. V témže areálu probíhá také ženský turnaj Pan Pacific Open na túře WTA. Kvůlí rekonstrukci areálu v Ariake pro letní olympiádu 2020, se ročník 2018 uskutečnil v tokijském komplexu Musashino Forest Sports Plaza na povrchu GreenSet.[3] V roce 2023 se titulárním partnerem stala japonská společnost Kinoshita Group působící od roku 1990 ve sportovním a zábavním průmyslu. Na této pozici ukončila třináctiletou spolupráci turnaje[4] s koncernem Rakuten.[5]

Nejvyšší počet čtyř titulů ve dvouhře vyhrál Švéd Stefan Edberg.[1] Mezi ženami získala rekordní čtyři trofeje Japonka Kimiko Dateová.

Vývoj názvu turnaje[editovat | editovat zdroj]

  • 1987–1993: Suntory Japan Open, partner Suntory
  • 1994–2000: Japan Open Tennis Championships
  • 2001–2008: AIG Japan Open Tennis Championships, partner AIG
  • 2009–2022: Rakuten Japan Open Tennis Championships, partner Rakuten
  • od 2023: Kinoshita Group Japan Open Tennis Championships, partner Kinoshita Group

Přehled finále[editovat | editovat zdroj]

Mužská dvouhra[editovat | editovat zdroj]

Rok vítěz finalista výsledek
1973 Austrálie Ken Rosewall Austrálie John Newcombe 6–1, 6–4
1974 Austrálie John Newcombe Austrálie Ken Rosewall 3–6, 6–2, 6–3
1975 Mexiko Raúl Ramírez Španělský stát Manuel Orantes 6–4, 7–5, 6–3
1976 USA Roscoe Tanner Itálie Corrado Barazzutti 6–3, 6–2
1977 Španělsko Manuel Orantes Austrálie Kim Warwick 6–2, 6–1
1978 Itálie Adriano Panatta USA Pat DuPré 6–3, 6–3
1979 USA Terry Moor USA Pat DuPré 3–6, 7–6, 6–2
1980 Československo Ivan Lendl USA Eliot Teltscher 3–6, 6–4, 6–0
1981 Maďarsko Balázs Taróczy USA Eliot Teltscher 6–3, 1–6, 7–6
1982 USA Jimmy Arias Francie Dominique Bedel 6–2, 2–6, 6–4
1983 USA Eliot Teltscher Ekvádor Andrés Gómez 7–5, 3–6, 6–1
1984 USA David Pate USA Terry Moor 6–3, 7–5
1985 USA Scott Davis USA Jimmy Arias 6–1, 7–6
1986 Indie Rameš Krišnan Švédsko Johan Carlsson 6–3, 6–1
1987 Švédsko Stefan Edberg USA David Pate 7–6, 6–4
1988 USA John McEnroe Švédsko Stefan Edberg 6–2, 6–2
1989 Švédsko Stefan Edberg (2) Československo Ivan Lendl 6–3, 2–6, 6–4
1990 Švédsko Stefan Edberg (3) USA Aaron Krickstein 6–4, 7–5
1991 Švédsko Stefan Edberg (4) Československo Ivan Lendl 6–1, 7–5, 6–0
1992 USA Jim Courier Nizozemsko Richard Krajicek 6–4, 6–4, 7–6
1993 USA Pete Sampras USA Brad Gilbert 6–2, 6–2, 6–2
1994 USA Pete Sampras (2) USA Michael Chang 6–4, 6–2
1995 USA Jim Courier (2) USA Andre Agassi 6–3, 6–4
1996 USA Pete Sampras (3) USA Richey Reneberg 6–4, 7–5
1997 Nizozemsko Richard Krajicek Francie Lionel Roux 6–2, 3–6, 6–1
1998 Rumunsko Andrei Pavel Zimbabwe Byron Black 6–3, 6–4
1999 Německo Nicolas Kiefer Jižní Afrika Wayne Ferreira 7–6(7–5), 7–5
2000 Nizozemsko Sjeng Schalken Ekvádor Nicolás Lapentti 6–4, 3–6, 6–1
2001 Austrálie Lleyton Hewitt Švýcarsko Michel Kratochvil 6–4, 6–2
2002 Dánsko Kenneth Carlsen Švédsko Magnus Norman 7–6(8–6), 6–3
2003 Německo Rainer Schüttler Francie Sébastien Grosjean 7–6(7–5), 6–2
2004 Česko Jiří Novák USA Taylor Dent 5–7, 6–1, 6–3
2005 Jižní Afrika Wesley Moodie Chorvatsko Mario Ančić 1–6, 7–6(9–7), 6–4
2006 Švýcarsko Roger Federer Spojené království Tim Henman 6–3, 6–3
2007 Španělsko David Ferrer Francie Richard Gasquet 6–1, 6–2
2008 Česko Tomáš Berdych Argentina Juan Martín del Potro 6–1, 6–4
2009 Francie Jo-Wilfried Tsonga Rusko Michail Južnyj 6–3, 6–3
2010 Španělsko Rafael Nadal Francie Gaël Monfils 6–1, 7–5
2011 Spojené království Andy Murray Španělsko Rafael Nadal 3–6, 6–2, 6–0
2012 Japonsko Kei Nišikori Kanada Milos Raonic 7–6(7–5), 3–6, 6–0
2013 Argentina Juan Martín del Potro Kanada Milos Raonic 7–6(7–5), 7–5
2014 Japonsko Kei Nišikori (2) Kanada Milos Raonic 7–6(7–5), 4–6, 6–4
2015 Švýcarsko Stan Wawrinka Francie Benoît Paire 6–2, 6–4
2016 Austrálie Nick Kyrgios Belgie David Goffin 4−6, 6−3, 7−5
2017 Belgie David Goffin Francie Adrian Mannarino 6−3, 7−5
2018 Rusko Daniil Medveděv Japonsko Kei Nišikori 6–2, 6–4
2019 Srbsko Novak Djoković Austrálie John Millman 6–3, 6–2
2020 nehráno kvůli pandemii koronaviru
2021
2022 USA Taylor Fritz USA Frances Tiafoe 7–6(7–3), 7–6(7–2)
2023 USA Ben Shelton   Aslan Karacev 7–5, 6–1

Mužská čtyřhra[editovat | editovat zdroj]

Rok vítěz finalista výsledek
1973 Austrálie Mal Anderson
Austrálie Ken Rosewall
Austrálie Colin Dibley
Austrálie Allan Stone
7–5, 7–5
1974 nehráno kvůli počasí
1975 USA Brian Gottfried
Mexiko Raúl Ramírez
Španělský stát Juan Gisbert
Španělský stát Manuel Orantes
7–6, 6–4
1976 Austrálie Bob Carmichael
Austrálie Ken Rosewall
Egypt Ismail aš-Šáfii
Nový Zéland Brian Fairlie
6–4, 6–4
1977 Austrálie Geoff Masters
Austrálie Kim Warwick
Austrálie Colin Dibley
Austrálie Chris Kachel
6–2, 7–6
1978 Austrálie Ross Case
Austrálie Geoff Masters
Jugoslávie Željko Franulović
Spojené království Buster Mottram
6–2, 4–6, 6–1
1979 Austrálie Colin Dibley
USA Pat DuPré
Austrálie Rod Frawley
Paraguay Francisco González
3–6, 6–1, 6–1
1980 Austrálie Ross Case
Chile Jaime Fillol
USA Terry Moor
USA Eliot Teltscher
6–3, 3–6, 6–4
1981 Švýcarsko Heinz Günthardt
Maďarsko Balázs Taróczy
USA Larry Stefanki
USA Robert Van't Hof
3–6, 6–2, 6–1
1982 USA Sherwood Stewart
USA Ferdi Taygan
USA Tim Gullikson
USA Tom Gullikson
6–1, 3–6, 7–6
1983 USA Sammy Giammalva
USA Steve Meister
USA Tim Gullikson
USA Tom Gullikson
6–4, 6–7, 7–6
1984 USA David Dowlen
Nigérie Nduka Odizor
USA Mark Dickson
USA Steve Meister
6–7, 6–4, 6–3
1985 USA Scott Davis
USA David Pate
USA Sammy Giammalva
USA Greg Holmes
7–6, 6–7, 6–3
1986 USA Matt Anger
USA Ken Flach
USA Jimmy Arias
USA Greg Holmes
6–2, 6–3
1987 USA Paul Annacone
USA Kevin Curren
Ekvádor Andrés Gómez
Švédsko Anders Järryd
6–4, 7–6
1988 Austrálie John Fitzgerald
USA Johan Kriek
USA Steve Denton
USA David Pate
6–4, 6–7, 6–4
1989 USA Ken Flach
USA Robert Seguso
USA Kevin Curren
USA David Pate
7–6, 7–6
1990 Austrálie Mark Kratzmann
Austrálie Wally Masur
USA Kent Kinnear
USA Brad Pearce
3–6, 6–3, 6–4
1991 Švédsko Stefan Edberg
Austrálie Todd Woodbridge
Austrálie John Fitzgerald
Švédsko Anders Järryd
6–4, 5–7, 6–4
1992 USA Kelly Jones
USA Rick Leach
Austrálie John Fitzgerald
Švédsko Anders Järryd
0–6, 7–5, 6–3
1993 USA Ken Flach
USA Rick Leach
Kanada Glenn Michibata
USA David Pate
2–6, 6–3, 6–4
1994 Švédsko Henrik Holm
Švédsko Anders Järryd
Kanada Sébastien Lareau
USA Patrick McEnroe
7–5, 6–1
1995 Bahamy Mark Knowles
USA Jonathan Stark
Austrálie John Fitzgerald
Švédsko Anders Järryd
6–3, 3–6, 7–6
1996 Austrálie Todd Woodbridge
Austrálie Mark Woodforde
Bahamy Mark Knowles
USA Rick Leach
6–2, 6–3
1997 Česko Martin Damm
Česko Daniel Vacek
USA Justin Gimelstob
Austrálie Patrick Rafter
2–6, 6–2, 7–6
1998 Kanada Sébastien Lareau
Kanada Daniel Nestor
Francie Olivier Delaître
Itálie Stefano Pescosolido
6–3, 6–4
1999 USA Jeff Tarango
Česko Daniel Vacek
Zimbabwe Wayne Black
USA Brian MacPhie
4–3, ret.
2000 Indie Maheš Bhúpatí
Indie Leander Paes
Austrálie Michael Hill
USA Jeff Tarango
6–4, 6–7, 6–3
2001 USA Rick Leach
Austrálie David Macpherson
Austrálie Paul Hanley
Austrálie Nathan Healey
1–6, 7–6, 7–6
2002 Jižní Afrika Jeff Coetzee
Jižní Afrika Chris Haggard
USA Jan-Michael Gambill
USA Graydon Oliver
7–6, 6–4
2003 USA Justin Gimelstob
Německo Nicolas Kiefer
USA Scott Humphries
Bahamy Mark Merklein
6–7, 6–3, 7–6
2004 USA Jared Palmer
Česko Pavel Vízner
Česko Jiří Novák
Česko Petr Pála
5–1, ret.
2005 Japonsko Satoši Iwabuči
Japonsko Takao Suzuki
Švédsko Simon Aspelin
Austrálie Todd Perry
5–4, 5–4
2006 Austrálie Ashley Fisher
USA Tripp Phillips
USA Paul Goldstein
USA Jim Thomas
6–2, 7–5
2007 Austrálie Jordan Kerr
Švédsko Robert Lindstedt
Kanada Frank Dancevic
Austrálie Stephen Huss
6–4, 6–4
2008 Rusko Michail Južnyj
Německo Mischa Zverev
Česko Lukáš Dlouhý
Indie Leander Paes
6–3, 6–4
2009 Rakousko Julian Knowle
Rakousko Jürgen Melzer
Spojené království Ross Hutchins
Austrálie Jordan Kerr
6–2, 5–7, [10–8]
2010 USA Eric Butorac
Nizozemské Antily Jean-Julien Rojer
Itálie Andreas Seppi
Rusko Dmitrij Tursunov
6–3, 6–2
2011 Spojené království Andy Murray
Spojené království Jamie Murray
Česko František Čermák
Slovensko Filip Polášek
6–1, 6–4
2012 Rakousko Alexander Peya
Brazílie Bruno Soares
Indie Leander Paes
Česko Radek Štěpánek
6–3, 7–6(7–5)
2013 Indie Rohan Bopanna
Francie Édouard Roger-Vasselin
Spojené království Jamie Murray
Austrálie John Peers
7–6(7–5), 6–4
2014 Francie Pierre-Hugues Herbert
Polsko Michał Przysiężny
Chorvatsko Ivan Dodig
Brazílie Marcelo Melo
6–3, 6–7(3–7), [10–5]
2015 Jižní Afrika Raven Klaasen
Brazílie Marcelo Melo
Kolumbie Juan Sebastián Cabal
Kolumbie Robert Farah
7–6(7–5), 3–6, [10–7]
2016 Španělsko Marcel Granollers
Polsko Marcin Matkowski
Jižní Afrika Raven Klaasen
USA Rajeev Ram
6–2, 7–6(7–4)
2017 Japonsko Ben McLachlan
Japonsko Jasutaka Učijama
Spojené království Jamie Murray
Brazílie Bruno Soares
6–4, 7–6(7–1)
2018 Japonsko Ben McLachlan
Německo Jan-Lennard Struff
Jižní Afrika Raven Klaasen
Nový Zéland Michael Venus
6–4, 7–5
2019 Francie Nicolas Mahut
Francie Édouard Roger-Vasselin
Chorvatsko Nikola Mektić
Chorvatsko Franko Škugor
7–6(9–7), 6–4
2020 nehráno kvůli pandemii koronaviru
2021
2022 USA Mackenzie McDonald
Brazílie Marcelo Melo
Brazílie Rafael Matos
Španělsko David Vega Hernández
6–4, 3–6, [10–4]
2023 Austrálie Rinky Hijikata
Austrálie Max Purcell
Spojené království Jamie Murray
Nový Zéland Michael Venus
6–4, 6–1

Ženská dvouhra[editovat | editovat zdroj]

Rok vítězka finalistka výsledek
1979 USA Betsy Nagelsenová Japonsko Naoko Satóová 6–1, 3–6, 6–3
1980 Rumunsko Mariana Simionescuová Austrálie Nerida Gregoryová 6–4, 6–4
1981 Maďarsko Marie Pinterová USA Pam Casaleová 2–6, 6–4, 6–1
1982 Peru Laura Gildemeisterová Peru Pilar Vásquezová 3–6, 6–4, 6–0
1983 Japonsko Ecuko Inoueová USA Shelley Solomonová 7–5, 6–2
1984 Švýcarsko Lilian Drescherová USA Shawn Foltzová 6–4, 6–2
1985 Argentina Gabriela Sabatini USA Linda Gatesová 6–3, 6–4
1986 Kanada Helen Kelesiová Argentina Bettina Fulco-Villellová 6–2, 6–2
1987 Bulharská lidová republika Katerina Malejevová USA Barbara Gerkenová 6–2, 6–3
1988 USA Patty Fendicková USA Stephanie Reheová 6–3, 7–5
1989 Japonsko Kumiko Okamotová Austrálie Elizabeth Smylieová 6–4, 6–2
1990 Švédsko Catarina Lindqvistová Austrálie Elizabeth Smylieová 6–3, 6–2
1991 USA Lori McNeilová Belgie Sabine Appelmansová 2–6, 6–2, 6–1
1992 Japonsko Kimiko Dateová Belgie Sabine Appelmansová 7–5, 3–6, 6–3
1993 Japonsko Kimiko Dateová (2) Nizozemsko Stephanie Rottierová 6–1, 6–3
1994 Japonsko Kimiko Dateová (3) USA Amy Frazierová 7–5, 6–0
1995 USA Amy Frazierová Japonsko Kimiko Dateová 7–6, 7–5
1996 Japonsko Kimiko Dateová (4) USA Amy Frazierová 7–5, 6–4
1997 Japonsko Ai Sugijamová USA Amy Frazierová 4–6, 6–4, 6–4
1998 Japonsko Ai Sugijamová (2) USA Corina Morariuová 6–3, 6–3
1999 USA Amy Frazierová (2) Japonsko Ai Sugijamová 6–2, 6–2
2000 Francie Julie Halard-Decugisová USA Amy Frazierová 5–7, 7–5, 6–4
2001 USA Monika Selešová Thajsko Tamarine Tanasugarnová 6–3, 6–2
2002 USA Jill Craybasová Chorvatsko Silvija Talajaová 2–6, 6–4, 6–4
2003 Rusko Maria Šarapovová Maďarsko Anikó Kaprosová 2–6, 6–2, 7–6(7–5)
2004 Rusko Maria Šarapovová (2) USA Mashona Washingtonová 6–0, 6–1
2005 Česko Nicole Vaidišová Francie Taťána Golovinová 7–6(7–4), 3–2skreč
2006 Francie Marion Bartoliová Japonsko Aiko Nakamuraová 2–6, 6–2, 6–2
2007 Francie Virginie Razzanová USA Venus Williamsová 4–6, 7–6(9–7), 6–4
2008 Dánsko Caroline Wozniacká Estonsko Kaia Kanepiová 6–2, 3–6, 6–1

Ženská čtyřhra[editovat | editovat zdroj]

Rok vítězky finalistky výsledek
1979 USA Betsy Nagelsenová
USA Penny Johnsonová
Čína Jü Li Čch'-ao
Čína Čchen Čchuan
3−6, 6−4, 7−6
1980 USA Dana Gilbertová
USA Peanut Louieová
Austrálie Nerida Gregoryová
Maďarská lidová republika Marie Neumannová
7−5, 7−6
1981 Brazílie Cláudia Monteirová
Brazílie Pat Medradová
USA Barbara Jordanová
USA Roberta McCallumová
6−3, 3−6, 6−2
1982 USA Laura duPontová
USA Barbara Jordanová
Japonsko Naoko Satóová
Austrálie Brenda Remilton−Wardová
6−2, 6−7, 6−1
1983 Austrálie Chris O'Neilová
Austrálie Pam Whytcrossová
USA Helena Mansetová
USA Micki Schilligová
6−3, 7−5
1984 USA Betsy Nagelsenová
USA Candy Reynoldsová
Argentina Emilse Raponiová
Argentina Adriana Villagránová
6−3, 6−2
1985 Nový Zéland Belinda Cordwellová
Nový Zéland Julie Richardsonová
Peru Laura Gildemeisterová
USA Beth Herrová
6−4, 6−4
1986 USA Sandy Collinsová
USA Sharon Walshová
USA Susan Mascarinová
USA Betsy Nagelsenová
6−1, 6−2
1987 USA Kathy Jordanová
USA Betsy Nagelsenová (2)
USA Sandy Collinsová
USA Sharon Walshová
6−3, 7−5
1988 USA Gigi Fernándezová
USA Robin Whiteová
USA Lea Antonoplisová
USA Barbara Gerkenová
6−1, 6−4
1989 Kanada Jill Hetheringtonová
Austrálie Elizabeth Smylieová
USA Ann Henrickssonová
USA Beth Herrová
6−1, 6−3
1990 USA Kathy Jordanová
Austrálie Elizabeth Smylieová
USA Hu Nová
Austrálie Michelle Jaggardová
6–0, 3–6, 6–1
1991 USA Amy Frazierová
Japonsko Maja Kidowakiová
Japonsko Jone Kamiová
Japonsko Akiko Kidžimutová
6–2, 6–4
1992 USA Amy Frazierová (2)
Japonsko Rika Hirakiová
Japonsko Kimiko Dateová
USA Stephanie Reheová
5–7, 7–6(7–5), 6–0
1993 Japonsko Ei Iidová
Japonsko Maja Kidowakiová (2)
Čína Li Fang
Japonsko Kjóko Nagacuková
6–2, 4–6, 6–4
1994 Japonsko Mami Donoširová
Japonsko Ai Sugijamová
Indonésie Yayuk Basukiová
Japonsko Nana Mijagiová
6–4, 6–1
1995 Japonsko Mihó Saekiová
Japonsko Juka Jošidová
Japonsko Kjóko Nagacuková
Japonsko Ai Sugijamová
6–7, 6–4, 7–6
1996 Japonsko Kimiko Dateová
Japonsko Ai Sugijamová (2)
USA Amy Frazierová
USA Kimberly Poová
7–6, 6–7, 6–3
1997 Francie Alexia Dechaume-Balleretová
Japonsko Rika Hirakiová (2)
Austrálie Kerry-Anne Guseová
USA Corina Morariuová
6–4, 6–2
1998 Japonsko Naoko Kidžimutová
Japonsko Nana Mijagiová
USA Amy Frazierová
Japonsko Rika Hirakiová
6–3, 4–6, 6–4
1999 USA Corina Morariuová
USA Kimberly Poová
Austrálie Catherine Barclayová
Austrálie Kerry-Anne Guseová
6–3, 6–2
2000 Francie Julie Halard-Decugisová
USA Corina Morariuová (2)
Slovinsko Tina Križanová
Slovinsko Katarina Srebotniková
6–1, 6–2
2001 Jižní Afrika Liezel Huberová
Austrálie Rachel McQuillanová
Čínská Tchaj-pej Janet Leeová
Indonésie Wynne Prakusjová
6–2, 6–0
2002 Japonsko Šinobu Asagoeová
Japonsko Nana Mijagiová (2)
Rusko Světlana Kuzněcovová
Španělsko Arantxa Sánchez Vicariová
6–4, 4–6, 6–4
2003 Rusko Maria Šarapovová
Thajsko Tamarine Tanasugarnová
USA Ansley Cargillová
USA Ashley Harkleroadová
7–6(7–1), 6–0
2004 Japonsko Šinobu Asagoeová (2)
Slovinsko Katarina Srebotniková
USA Jennifer Hopkinsová
USA Mashona Washingtonová
6–1, 6–4
2005 Argentina Gisela Dulková
Rusko Maria Kirilenková
Japonsko Šinobu Asagoeová
Venezuela María Vento-Kabchiová
7–5, 4–6, 6–3
2006 USA Vania Kingová
Chorvatsko Jelena Kostanićová
Čínská Tchaj-pej Čan Jung-žan
Čínská Tchaj-pej Čuang Ťia-žung
7–6(7–2), 5–7, 6–2
2007 Čína Sun Tchien-tchien
Čína Jen C’
Čínská Tchaj-pej Čuang Ťia-žung
USA Vania Kingová
1–6, 6–2, [10–6]
2008 USA Jill Craybasová
Nový Zéland Marina Erakovicová
Japonsko Ajumi Moritová
Japonsko Aiko Nakamuraová
4–6, 7–5, [10–6]

Rekordy[editovat | editovat zdroj]

Zápas třetího kola Japan Open 2006, v němž Jiří Novák podlehl Benjaminu Beckerovi, vytvořil na túře ATP rekord nejdéle hraného utkání do noci, když skončil ve 3:24 hodiny místního času.[6]

Rekord[1] držitelé rekordu
Nejvíce titulů ve dvouhře 4 Švédsko Stefan Edberg
Nejvíce titulů ve čtyřhře 3 USA Rick Leach
USA Ken Flach
Nejvíce vyhraných zápasů 27 Švédsko Stefan Edberg
Nejstarší vítěz dvouhry 38 let Austrálie Ken Rosewall (1973)
Nejmladší vítěz dvouhry 18 let USA Jimmy Arias (1982)
Nejvýše postavený vítěz 1. ATP Švédsko Stefan Edberg (1991)
USA Pete Sampras (1994, 1996)
Švýcarsko Roger Federer (2006)
Španělsko Rafael Nadal (2010)
Srbsko Novak Djoković (2019)
Nejníže postavený vítěz 121. ATP Dánsko Kenneth Carlsen (2002)

Galerie[editovat | editovat zdroj]

Odkazy[editovat | editovat zdroj]

Reference[editovat | editovat zdroj]

  1. a b c d Kinoshita Group Japan Open Tennis Championships 2023: All You Need To Know. ATP Tour, Inc. [online]. 2023-10-13 [cit. 2023-10-18]. Dostupné v archivu pořízeném z originálu dne 2023-10-18. (anglicky) 
  2. Kinoshita Group Japan Open Tennis Championships 2023 – mužská dvouhra [PDF]. ATP Tour, Inc. [cit. 2023-10-18]. Dostupné online. (anglicky) 
  3. GATTO, Luigi. ATP 500 of Tokyo to switch venue - All the details. Tennis World USA [online]. 2018-05-11 [cit. 2023-10-19]. Dostupné online. (anglicky) 
  4. Rakuten to Become New Global Partner for Davis Cup. Rakuten Group, Inc. [online]. 2019-06-04 [cit. 2023-10-19]. Dostupné online. (anglicky) 
  5. February 21, 2023, Tokyo, Japan - Kinoshita Group president Naoya Kinoshita announces Kinoshita. IMAGO. [online]. 2023-02-21 [cit. 2023-10-19]. Dostupné online. (anglicky) 
  6. Bláznivá noční bitva. Nadal vydřel postup až tři hodiny po půlnoci | Ostatní sporty. Lidovky.cz [online]. 2015-02-21 [cit. 2023-10-19]. Dostupné online. 

Externí odkazy[editovat | editovat zdroj]